„Aparát sa roztrieštil na povrchu Marsu,“ povedal agentúre AFP Thierry Blancquaert, ktorý mal v riadiacom stredisku ESA v Darmstadte na starosti pristátie.
Schiaparelli k červenej planéte dorazil v sobotu s družicou Trace Gas Orbiter (TGO) v rámci projektu ExoMars Európskej vesmírnej agentúry a ruskej agentúry Roskosmos. Projekt je zameraný na hľadanie stôp života na Marse. Modul sa o pristátie na planéte pokúsil v stredu, signál sa však počas manévru prerušil a modul sa odmlčal. ESA o ňom potom dva dni nevedela. Jeho osud objasnili až fotografie z americkej sondy Mars Reconnaissance Orbiter (MRO), ktorá obieha okolo Marsu.
Dopraviť vedecké aparáty na povrch Marsu je technicky zložitý manéver a ESA v minulosti s niekoľkými prístrojmi neuspela. Pred 13 rokmi napríklad prišla o rover Beagle 2 sondy Mars Express, ktorému sa po pristátí neotvorili solárne panely.
Modul Schiaparelli musel pri zostupe postupne spomaliť z rýchlosti 21-tisíc kilometrov za hodinu, s ktorou vstúpil do atmosféry Marsu, zhruba na desať kilometrov za hodinu. Pomôcť mu mali padáky a tesne nad povrchom i zážih motorov. Brzdiace rakety však namiesto 30 sekúnd horeli len tri sekundy. „Pristál prakticky na predpokladanom mieste, len o pár kilometrov ďalej,“ poznamenal riaditeľ letu Michel Denis. „Na Marse však pristál v oveľa vyššej rýchlosti, ako sa plánovalo,“ pripustil Blancquaert.
Obrázky NASA umožnili podľa Denisa zahliadnuť bielu škvrnu, zodpovedajúcu padáku. O dva kilometre ďalej je čierna škvrna s nejasnými obrysmi. „Je to určite miesto, kde Schiaparelli dopadol,“ povedal Denis. „Je väčšia než keby bol Schiaparelli v jednom kuse, teda sa rozbil,“ dodal. ESA odhadla, že modul sa zrútil na povrch Marsu rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu, ale dodala, že tieto predbežné zistenia ešte musia potvrdiť ďalšie analýzy, uviedla agentúra ANSA.
Hlavnou úlohou Schiaparelliho bolo vyskúšať technológie kontrolovaného priblíženia a pristátie na Marse v rámci projektu, ktorý počíta s vyslaním robotického vozíidla na Mars o štyri roky. Prístroje tiež mali zaznamenať rýchlosť vetra, vlhkosť, tlak a teplotu počas pristávania.
Družica TGO sa spoločne s modulom vydala na cestu tento rok 14. marca pomocou ruskej nosnej rakety Proton. Predminulú nedeľu sa oba aparáty podľa plánu od seba úspešne oddelili. Kým Schiaparelli zamieril k Marsu, aby pokračoval v bádaní na povrchu, družica bude obiehať okolo planéty a skúmať ju z výšky asi 400 kilometrov.