Vtedy Cassini niekoľkokrát preletí medzerou medzi samotnou planétou a prstencami. Pôjde o samovražedný manéver. Posledný prelet skončí pádom do atmosféry plynného obra a misia sa tým skončí.
Americká sonda sa na novú obežnú dráhu dostala 30. novembra. Tento manéver si vyžiadal roky plánovania, no vedcov odmenil prvou kolekciou fotografií severného pólu. Na neveľmi ostrých snímkach je vidieť búrku v tvare šesťuholníka.
Snímky vznikli počas prvého z 20 preletov, počas ktorých sonda najprv vyletí vysoko nad severný pól Saturna a následne sa spustí až na okraj vonkajšieho prstenca F, odkiaľ odoberie vzorky plynov a častíc na analýzu. „Po dlhom plánovaní sme konečne tam. Celý tím Cassini sa nevie dočkať skúmania dát získaných počas týchto preletov v tesnej blízkosti prstencov i samotnej planéty,“ uviedla Linda Spilkerová z NASA.
Od 22. apríla potom absolvuje sériu ešte smelších preletov, počas ktorých sa dostane medzi vnútornú stranu prstencov a atmosféru planéty. V niektorých momentoch pritom bude menej než 2-tisíc kilometrov nad vrchnými oblakmi Saturna. Vedci dúfajú, že vďaka tejto fáze misie sa im podarí určiť presnú dĺžku dňa na Saturne alebo odhaliť, či má pevné jadro.
Misia sondy sa skončí 15. septembra jej zničením v atmosfére planéty Saturn. Cassini už zostalo málo paliva a odborníci z americkej vesmírnej agentúry NASA chcú mať istotu, že keď sa minie, sonda nenarazí do žiadneho zo Saturnových mesiacov, a to predovšetkým do Encelada alebo Titanu. Práve pri týchto dvoch mesiacov totiž existuje šanca, že sa na nich vyskytuje život. Preto vedci nechcú riskovať, že by ich sonda mohla kontaminovať prípadnými baktériami zo Zeme.
Cassini je planetárna sonda určená na prieskum Saturna, jeho prstencov a mesiacov. Na jej vývoji sa podieľala NASA, Európska vesmírna agentúra (ESA) a Talianska kozmická agentúra (ASI). Cassini, ktorej súčasťou bola aj atmosférická sonda Huygens, vyniesla do vesmíru z mysu Canaveral na Floride raketa Titan IV-B/Centaur 15. októbra 1997. Na obežnú dráhu Saturna sa dostala 1. júla 2004.
Počas jej misie sa jej napríklad podarilo objaviť nový Saturnov prstenec alebo zistiť, že Saturnov druhý najväčší mesiac Rhea má atmosféru tvorenú kyslíkom a oxidom uhličitým. Sonda Huygens pristála 14. januára 2005 na mesiaci Titan a spravila tam približne 700 fotografií, z ktorých sa však na Cassini podarilo odoslať len polovicu. Misia sondy Cassini sa mala pôvodne skončiť už v roku 2008, neskôr ju však predĺžili do roku 2010 a následne až do roku 2017.