Slovenka sa vrátila z Marsu

Špenát od študentiek z Gymnázia v Detve síce dorástol až na záver marťanskej misie, no rozhodne potešil. Veliteľka simulovanej misie na Mars Michaela Musilová sa po 3 týždňoch "vrátila" späť na Zem.

16.02.2017 14:00
Púšť, kozmonautka Foto:
Mars je púšť, a preto sa aj technológie na vybudovanie marťanskej základne testujú v púšti pri teplotách hlboko pod bodom mrazu.
debata (5)

„Boli noci, keď sme sa museli túliť k sebe, aby sme sa zohriali,“ hovorí o izolovanom pobyte v púšti v Utahu. Ako veliteľka musela riadiť celú posádku, ktorej simulovaný pobyt na Marse má priniesť dôležité údaje potrebné pre plánovanú cestu ľudí na červenú planétu.

V provizórnej dvojpodlažnej výskumnej stanici v tvare valca mladá slovenská vedkyňa velila šesťčlennému tímu, v ktorom boli geológ, umelkyňa, biochemik či inžinier. Každý z nich sa sústredil na vlastné experimenty, ktoré by mali v budúcnosti prispieť k bezproblémovému pobytu ľudskej posádky na Marse. Život na púštnej stanici má čo najlepšie imitovať skutočný pobyt na Marse. Základňu môžu opustiť len v skafandroch, posádka žije v stiesnených priestoroch, komunikácia so „Zemou“ prebieha s časovým posunom a k dispozícii je len sušená astronautická strava.

„Pokazilo sa veľa zariadení. Boli to síce len mechanické opravy, čo sme museli spraviť, no príjemné to nebolo,“ priznáva. Pokazilo sa aj chemické WC.

Experiment sa konal v púšti. V Utahu. Kto tam bol, vie, že táto púšť je extrémne nehostinná. Žiadna voda, zima, skaly a najbližšie dedinky sú stovky kilometrov vzdialené.
Ideálne na simuláciu pobytu na Marse.

„Simulovaná misia trvala necelé tri týždne, od 13. januára 2017, a prebiehala na Marťanskej púštnej výskumnej stanici MDRS (Mars Desert Research Station) v Utahu, USA,“ hovorí Musilová. Stanicu vybudovali ako prípravu na náročnosť a prekážky, ktoré budú čakať ľudí pri živote na červenej planéte. Skladá sa zo štyroch budov: ubytovne, skleníka, takzvaného vedeckého dómu a observatória.

„Snehová búrka nám pokryla slnečné panely,“ pokračuje Musilová o tom, ako nielen Mars, ale aj planéta Zem vie byť krutá. „Potom sa pokazil aj prívod plynu. Mínus 17 stupňov nie je sranda. Potom prišli veterné smršte.“

Kempovanie pri Balatone rozhodne vyzerá ináč, no podľa veliteľky misie to boli práve tieto momenty, keď sa ukázalo, že celá posádka drží spolu a je odhodlaná vydržať až do konca. Za celý čas mali len kozmonautické jedlo, na ktoré sa Musilová sťažovala aj predtým. „Potrava astronautov je neveľmi dobrej chuti, hovorím jej aj psie granule,“ uviedla Musilová ešte pred začiatkom misie.

„Marťanská“ ubytovňa má tvar valca, dve poschodia a iba osem metrov v priemere. Opustiť stanicu je možné len v astronautickom skafandri a posádka tam musí prežiť len s obmedzeným množstvom elektriny, vody, vysušeného astronautického jedla a iných potrebných vecí. Z tých dôvodov je podľa Musilovej nesmierne dôležité vybrať dobrú posádku, ktorá vie robiť svoje vedecko-technické projekty a spolupracovať aj v najhorších krízových situáciách extrémneho prostredia simulovaného Marsu.

„Bol to dobrý výber posádky, pretože sme napriek množstvu problémov dokázali všetko profesionálne vyriešiť. Išlo napríklad o veterné smršte, snehové búrky a iné krízové situácie, počas ktorých posádka stratila dve tretiny svojej zásoby vody a musela vedieť existovať na simulovanom Marse aj napriek tomu,“ hovorí Musilová.

Účasť Musilovej na misii na MDRS podporilo a sčasti financovalo ministerstvo školstva. To je skvelé a Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) robí viacero projektov, v rámci ktorých sa dá realizovať. Podporujú to aj prestížne slovenské univerzity ako STU v Bratislave alebo TUKE v Košiciach. Ministerstvo školstva je však to isté ministerstvo, ktoré nevie žiakom dodať učebnice a učiteľov má iba za akúsi personálnu vatu bez náležitého ohodnotenia a spoločenskej prestíže. Aj keď je evidentné, že ich študenti(ky) sú schopní vymyslieť, urobiť a v USA vyskúšať vitálny marťanský projekt.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #mars #astronauti #Michaela Musilová