Skrýva sedem nových planét život?

Astronómovia sú vo vytržení. Ďaleko od Zeme - približne 40 svetelných rokov - objavili jedinečnú sústavu siedmich planét veľkosťou podobných Zemi, ktoré obiehajú okolo hviezdy označovanej TRAPPIST-1. Tri z nich sú v tzv. obývateľnej zóne - je totiž pravdepodobné, že na nich môže byť voda v kvapalnom skupenstve.

24.02.2017 13:00
Michaël Gillon, nasa, belgicko, vesmír Foto: ,
Belgický astronóm Michaël Gillon (vpravo) z univerzity v belgickom Liege, ktorý informoval o objave siedmich planét. Vľavo Sean Carey zo Spitzerovho vedeckého centra NASA.
debata (3)

„Je to úžasná planetárna sústava – nielen tým, koľko planét sme v nej našli, ale hlavne preto, že všetky sú prekvapivo podobné Zemi,“ povedal Michaël Gillon z univerzity v belgickom Liege. Ten informoval o objave tímu vedcov z Európskeho južného laboratória (ESO) a amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v článku pre odborný časopis Nature.

Chladná hviezda

Medzinárodný tím, ktorý Gillon viedol, už vlani oznámil objavenie troch potencionálne obývateľných planét, ktoré obiehajú okolo hviezdy TRAPPIST-1. Keď vedci pozorovanie cez Spitzerov vesmírny teleskop zintenzívnili, postupne zistili, že planét v tejto sústave je viac a vypracovali odhady ďalších údajov o nich.

Sústava siedmich planét obiehajúcich okolo hviezdy TRAPPIST-1 je v súhvezdí Vodnára. TRAPPIST-1 je v porovnaní so Slnkom veľmi chladná a trpasličia hviezda. Je približne rovnako veľká ako Jupiter, ale má asi len desať percent Slnka.

Obežné dráhy siedmich planét sú bližšie k hviezde v strede, ako je to v slnečnej sústave. Zároveň tak blízko seba, že ak by niekto stál na jednej z planét, na „oblohe“ by mohol vidieť tie susedné. Zaujímavosťou je aj to, že tieto planéty sa na rozdiel od Zeme zrejme netočia okolo vlastnej osi, ale podobne ako Mesiac vo vzťahu k Zemi sú k hviezde v strede obrátené jednou stranou. To znamená, že z jednej časti majú stále svetlo, teda deň a na opačnej strane noc.

Vedci predpokladajú, že za istých podmienok by na všetkých siedmich planétach mohla byť voda, aj preto, že obiehajú tak blízko hviezdy v strede. „Trpasličie hviezdy, ako je TRAPPIST-1, vydávajú oveľa menej energie ako Slnko. Ak na po povrchu planét v takej sústave má existovať kvapalná voda, musia obiehať na oveľa bližších obežných dráhach ako je to v prípade slnečnej sústavy,“ uviedol spoluautor štúdie Amaury Triaud. Šesť najbližších planét okolo TRAPPIST-1 má takú malú obežnú dráhu, že hviezdu obletia za 1,5 až 12 dní.

Všetky tieto planéty sú veľkosťou podobné Zemi a Marsu, prípadne len o niečo menšie, väčšina je kamenná. Klimatické modely zároveň naznačujú, že na prvých troch planétach je príliš vysoká teplota na to, aby tam bola voda v kvapalnom skupenstve, hoci nie je vylúčené, že na malej časti povrchu je. Posledná siedma planéta je zas zrejme veľmi studená, až ľadová.

zväčšiť Foto: Pravda, GRAPHIC NEWS
infografika, vesmír, nasa, planéty

Aj preto sa pozornosť sústreďuje na tri planéty medzi nimi – v poradí štvrtú, piatu a šiestu. Na ich povrchu by mohli byť oceány. Podľa ESO sa tak TRAPPIST-1 stane veľmi dôležitým cieľom ďalších výskumov. Vďaka novej generácii prístrojov, ako je napríklad Európsky extrémne veľký teleskop (E-ELT) či Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST), bude podľa astronómov možné pátrať nielen po vode, ale aj po dôkazoch existencie života na týchto planétach.

Dobrá správa

„Správa o všetkých nových planétach okolo TRAPPIST-1 je neuveriteľne dobrou správou. Táto sústava má niečo pre každého. Nielen malú hviezdu, ale sedem planét veľkosti Zeme, s veľkosťou medzi Marsom a Zemou,“ povedal pre Pravdu Joshua Winn, profesor astrofyziky na Princetonskej univerzite. Ďalšie pozorovanie a analýzy by podľa neho nemali byť až také zložité aj preto, že ich obežné dráhy okolo hviezdy vytvárajú malé elipsy.

Vedci podľa neho budú môcť študovať atmosféru týchto planét cez Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý má byť vypustený v roku 2018. „Budú hľadať molekuly, ktoré by mohli prezradiť prítomnosť života alebo dať aspoň kľúč ku geologickým a atmosférickým procesom na týchto planétach. Nikto nevedel, že taká príležitosť bude tak rýchlo! Myslel som si, že to potrvá 5–10 rokov, kým sa nájde taká sústava,“ dodal Winn.

Fyzici sa podľa neho tešia z objavu planét, ktoré tak blízko obiehajú okolo hviezdy, teda oveľa bližšie ako je to v slnečnej sústave. Čas, za ktorý tieto planéty obídu okolo svojej hviezdy, bude mať tiež podľa neho zrejme špeciálne matematické vyjadrenie a vedci sa budú snažiť prísť na to, čo spôsobuje ich planetárnu harmóniu.

Najnovší objav je podľa Winna povzbudením aj pre technikov a inžinierov, ktorí snívajú o nových spôsoboch letov do vesmíru. Tí sú podľa neho radi, že TRAPPIST-1 je relatívne blízko – „len“ 40 svetelných rokov od našej slnečnej sústavy. „Je pár iných známych planét, ktoré sú bližšie, ale TRAPPIST-1 je najatraktívnejšou destináciou, pretože je tam sedem svetov potenciálne podobných Zemi,“ pripomenul Winn.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba by mal byť schopný s väčšou citlivosťou ako Spitzerov vesmírny teleskop zistiť chemické stopy vody, metánu, kyslíka, ozónu a ďalších prvkov atmosféry. Analyzovať by mal aj teplotu a tlak na povrchu, čo sú kľúčové prvky pre zistenie obývateľnosti planét. „Je to najvzrušujúcejší výsledok, aký som zažil za 14 rokov od projektu Spitzerovho teleskopu. Viac pozorovaní sústavy určite odhalí viac tajomstiev,“ povedal Sean Carey, manažér Spitzerovho vedeckého centra NASA v kalifornskej Pasadene.

Vedci zároveň upozorňujú, že musia študovať atmosféru planét, kým budú môcť povedať, či sú na týchto planétach skutočne podmienky na podporu života. „Ak sa tam bude životu dariť a bude produkovať plyny, aké sú aj na Zemi, budeme to vedieť,“ povedal Triaud.

Podľa Gillona by chemické analýzy naznačili prítomnosť života s istotou na 99 percent. Hneď však dodal, že „stopercentne istí si nikdy nebudeme“, kým tam nepoletíme. Ale „urobili sme dôležitý krok k zisteniu, či tam vonku (vo vesmíre) je život,“ zdôraznil Triaud. Potenciál existencie ďalších planét veľkosti Zeme v našej Mliečnej dráhe je podľa neho ohromujúci.

Astronómovia však už vlani upozornili, že červené trpasličie hviezdy môžu vyžarovať intenzívne röntgenové a ultrafialové žiarenie. To môže byť jeden z problémov pre prítomnosť života napríklad aj na planéte s podobnou hmotnosťou ako má Zem, ktorú objavili tiež v tzv. obývateľnej zóne na obežnej dráhe hviezdy Proxima Centauri.

Najnovší objav je aj veľkým európskym a belgickým úspechom. Ako napísal portál Politico.eu – Kto povedal, že rozširovanie EÚ je mŕtve? – so zjavnou narážkou na sedem planét podobných Zemi a tým, že o nich vieme aj vďaka peniazom z únie. Projekt Gillona podporila únia sumou 1,96 milióna eur. "Táto správa ukazuje úspech a pridanú hodnotu toho, že má Európsky program pre vedu,“ povedal pre pre Politico.eu Carlos Moedas, eurokomisár pre vedu, výskum a inovácie.

Pivo, keksíky a Trump

  • Vedecké objavy môžu byť aj zábavné. Nie je náhoda, že hviezda, okolo ktorej obieha sedem planét podobných Zemi, má názov TRAPPIST-1. Je to prvá hviezda objavená teleskopom TRAPPIST, čo odkazuje na trapistické pivo, ktoré vyrábajú mnísi trapisti, presnejšie cisterciáni.
  • Celý projekt má zase názov SPECULOOS, teda Search for habitable Planets EClipsing ULtra-cOOl Stars – Hľadanie obývateľných planét obiehajúcich okolo ultrastudených hviezd. A SPECULOOS sú aj známe belgické a holandské keksíky.
  • Objav vzbudil aj mnohé vtipné rekcie verejnosti. Parodický twitterový účet poradcu Bieleho domu Steva Bannona uviedol, že obyvatelia siedmich planét majú zákaz vstupu na územie USA. Je to zjavná narážka na zákaz vstupu do Ameriky občanom siedmich prevažne moslimských krajín. To, že prezident Donald Trump preto postaví okolo Zeme múr, je tiež úplne jasné.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #Zem #NASA #vesmírny teleskop #planéty #Trappist-1