Slovák v NASA: Život vo vesmíre zaujíma každého

Slovák Peter Vereš už druhý rok pracuje v americkom Národnom úrade pre letectvo a vesmír (NASA). "Objavený planetárny systém siedmich planét okolo hviezdy TRAPPIST-1 vyzerá úplne inak ako naša slnečná sústava. Je to miniatúrny model slnečnej sústavy,“ komentoval pre Pravdu slovenský astronóm objav, ktorý sa v posledných dňoch dostal do médií po celom svete. Vereš má doktorát z Univerzity Komenského a pôsobil aj na Havajskej univerzite. Vereš pracuje v Jet Propulsion Laboratory v Kalifornii. Zaoberá sa dráhami asteroidov a komét.

Sústava siedmich planét podobných Zemi okolo
hviezdy TRAPPIST–1, vzdialenej 40 svetelných rokov.
Sústava siedmich planét podobných Zemi okolo hviezdy TRAPPIST–1, vzdialenej 40 svetelných rokov.
Autor: VIZUALIZÁCIA: NASA

Aký dôležitý je z vedeckého hľadiska objav sústavy siedmich planét podobných Zemi, ktoré obiehajú okolo hviezdy TRAPPIST-1?
V súčasnosti už poznáme viac ako 3 500 exoplanét. Sú to planéty okolo iných hviezd. Je to pomerne nová oblasť bádania v rámci astronómie. Prvú takúto planétu sme objavili len pred 20 rokmi. Ale prudko to stúpa. Zvyšuje sa počet planét, ktoré už poznáme. Iba nedávno, pred niekoľkými rokmi, sme začali objavovať aj systémy, ktoré majú viac ako jednu planétu.

Najprv to bolo tak, že sme našli jednu okolo hviezdy. Aj tá bola veľmi veľká a hmotná, niečo ako Jupiter, dokonca ešte hmotnejšia. Teraz však už objavujeme systémy, v ktorých je viac planét. Sú teda už na prvý pohľad podobné nášmu. TRAPPIST-1 má sedem planét. Už poznáme takéto sústavy.

Sú podobné?
Vieme o troch systémoch, v ktorých je sedem planét. Vyzerajú však úplne inak ako TRAPPIST-1. Táto sústava je zaujímavá tým, že všetkých sedem planét je malých, sú málo hmotné. Viacero je dokonca menej hmotných ako Zem. Bolo to doteraz ťažko predstaviteľné. Už ste predtým určite zaznamenali správy, že sme objavili planéty, na ktorých by akože mohol byť život alebo že sú podobné Zemi. Ale vždy boli väčšie alebo hmotnejšie ako naša planéta.

Je to teda prvý raz v prípade systému okolo TRAPPIST-1, že tieto planéty sú podobné Zemi?
V podstate áno. Je však potrebné povedať, že tento systém vyzerá úplne inak ako naša slnečná sústava. Je to miniatúrny model slnečnej sústavy. Naozaj malý. Jeho centrálna hviezda má iba 11 percent veľkosti Slnka.

Je len o niečo väčšia ako Jupiter. Je to malá a chladná hviezdička. Tento červený trpaslík má len polovičnú povrchovú teplotu v porovnaní so Slnkom. Všetkých sedem planét je veľmi blízko k hviezde. Najbližšia obehne okolo TRAPPIST-1 približne za jeden a pol dňa. Najvzdialenejšia asi za 20 dní. Všetky tieto planéty sú k svojej hviezde omnoho bližšie ako Merkúr k Slnku.

Prečo sme čoraz lepší v objavovaní exoplanét?
V posledných rokoch sme ich nachádzali najmä vďaka kozmickému ďalekohľadu Kepler, ktorý je na obežnej dráhe Zeme. Objavili sme ich veľmi veľa. Ďalekohľad sleduje hviezdy a či planéta prejde popred hviezdu, čo sa prejaví akýmsi jej minizatmením.

Kepler takto objavil tisícky planét. Pozorovanie sústredil na hviezdy podobné Slnku. Je to istým spôsobom hľadanie grálu v podobe Zeme číslo 2. Sústredili sme sa na akési nájdenie kópie toho, čo máme. Lenže problém spočíva v tom, že Slnko je veľká hviezda. A preto je hľadanie planéty ako Zem pri takej veľkej hviezde veľmi náročné.

Doslova nemožné v podmienkach, ktoré máme. Projekt TRAPPIST sa sústreďuje na veľmi malé hviezdičky. Belgičania postavili v Čile iba 60-centimetrový ďalekohľad, teda v astronomickom meradle je malý. Sledujú červených trpaslíkov a subtrpaslíkov. Keďže sú to také malé hviezdy, je ľahké okolo nich objaviť malé planéty.

Čítajte viac

Hovorí nám niečo TRAPPIST-1 a jeho planetárny systém o možnosti nájdenia nejakej formy života vo vesmíre?
Tento objav nám určite nič o tom nehovorí. Tri planéty v tomto systéme sa nachádzajú v takzvanej zóne života. So životom to však nemá veľa spoločného. Táto zóna je tu totiž definovaná iba teplotou. A to neznamená, že je tam život. Planéty sú veľmi ďaleko a nemáme veľa možností a metód, ako skúmať, čo sa nachádza na ich povrchu. Vieme ich veľkosť, hmotnosť, hustotu, vzdialenosť od materskej hviezdy.

Stojí za to ich ďalej skúmať?
Áno. V slnečnej sústave máme iba osem planét. Je to malá vzorka. Zrazu môžeme skúmať tisíce exoplanét. Mnohé z nich sú úplne odlišné oproti planétam v našej sústave. Sú to iné svety. Ako to možno poznáme zo sci-fi filmov. Viete si predstaviť rôzne fantastické zábery, napríklad s dvoma slnkami na oblohe.

V skutočnosti také niečo existuje. Čo sa týka projektu TRAPPIST, tak je to len prvý ďalekohľad, ktorý má byť súčasťou siete SPECULOOS, ktorá sa sústredí na hľadanie planét okolo málohmotných hviezd. Očakávame, že planét bude omnoho viac. Súčasný objav nám hovorí, že ich bude veľmi veľa.

Aký objav by nás mohol priviesť k tomu, že by sme boli bližšie k nájdeniu mimozemského života?
Samozrejme, je ťažké niečo také určiť na diaľku. Momentálne sa zameriavame na markery, teda na ukazovatele toho, za akých okolností niekde život môže byť. Prvým, najjednoduchším, je už spomenutá teplota. Nemôže sa niekde variť voda, alebo tam byť príliš chladno. Potom však už skúmame aj iné javy. Ako je prítomnosť vodnej pary v atmosfére.

Vodu pokladáme za nevyhnutnú pre existenciu života, v prípade Zeme sa pre ňu život rozvíjal. Ale vyvíjame aj iné metódy. Povedzme identifikáciu ozónu v atmosfére. No aj hľadanie chlorofylu, čo by znamenalo, že sú tam látky, ktoré dokážu generovať takúto spektrálnu vlastnosť.

Je to však veľmi náročné. Keď som hovoril o viac ako 3 000 exoplanétach, len na niekoľkých sme pozorovali atmosféru. Ale nepriamymi metódami sa dajú zisťovať podmienky na týchto vesmírnych telesách. A potom, keď hľadáme inteligentný život, tak sa zameriame na dôkazy aktivity nejakej civilizácie, komunikáciu, vysielanie.

Má zmysel hľadanie života vo vesmíre, je to podstatné?
Objavovanie a charakterizácie exoplanét sú z vedeckého hľadiska zaujímavé samy osebe. Aj keby sme nehľadali život. Hľadanie života je akýsi bonus. Dá sa povedať, že je nad úrovňou vedeckého skúmania.

Je to niečo, čo zaujíma asi každého človeka. Existuje život mimo Zeme? Sme vo vesmíre iba my? To už ideme do filozofických otázok o našom vlastnom bytí. Myslím, že to je hlavná motivácia, prečo sa tak zaujímame o exoplanéty a prečo je to veľmi populárne aj pre verejnosť.

Na čom pracujete v NASA?
Som tu druhý rok a pracujem na oddelení, ktoré sa zaoberá dráhami asteroidov a komét. Simulujem budúce ďalekohľady, ktoré budú hľadať asteroidy a kométy. Skúmam aj riziká zrážky asteroidov so Zemou.

Máme v blízkosti našej planéty nejaký rizikový asteroid?
Momentálne nie. Nemusíme sa báť. Našťastie je vyčlenených veľa peňazí na hľadanie takýchto objektov. Našou úlohou je objaviť rizikový objekt skôr, ako by hrozila zrážka. Ale ako hovorím, momentálne taký nie je. Či existuje? To nikto nevie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Rosetta

Sonda Rosetta zaznamenala zmeny na povrchu kométy 67P

23.03.2017 10:13

Sonda Rosetta Európskej vesmírnej agentúry zmonitorovala počas svojej už ukončenej misie viacero zmien na povrchu kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko.

spln, Mesiac

Čína sa vypraví za vzorkami mesačnej pôdy

22.03.2017 15:00

Lunárna sonda Čchang-e 5 prechádza posledným kolom testov a počíta sa s tým, že od augusta bude pripravená na štart.

dragon, iss, spaceX

Dragon sa vrátil z ISS, ktorú čakajú zmeny

21.03.2017 18:00

Nepilotovaná vesmírna loď Dragon americkej spoločnosti SpaceX pristála v Tichom oceáne po úspešnej ceste na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).

Bojko Borisov

V odhadoch výsledkov bulharských volieb vedie GERB

26.03.2017 20:18

Najlepší výsledok v predčasných parlamentných voľbách v Bulharsku dosiahla podľa prvých odhadov stredopravicová strana Občania za európsky rozvoj Bulharska.

R1, diaľnica

Jazda po nemeckej diaľnici už nebude zadarmo

26.03.2017 20:00

Nemecko ako posledná veľká krajina v Európe spoplatní používanie svojich diaľnic.

Angela Merkelová, CDU/CSU, Nemecko, politička, voľby

CDU sa stala jasným víťazom krajinských volieb v Sársku

26.03.2017 19:45

Kresťanskí demokrati nemeckej kancelárky Angely Merkelovej zvíťazili dnes podľa prvých prognóz s výrazným náskokom.

oheň, viking, Škótsko,

Pri Trnave horí skládka komunálneho odpadu

26.03.2017 18:49

Požiar skládky komunálneho odpadu na Zavarskej ceste v Trnave už šesť hodín likvidujú trnavskí hasiči.