Dokážu Rusi postaviť vesmírnu stanicu?

Rusko je technicky pripravené na to, že v prípade ukončenia činnosti Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) vybuduje vlastný orbitálny komplex. Povedal to šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos, o ktorého prejave na britskom aerosalóne vo Farnboroughu informovala agentúra ČTK.

Satelit pripravovanej ruskej navigačnej služby Glonass.

Autor: SHUTTERSTOCK

Podľa Vladimíra Popovkina sa v ruských laboratóriách montuje niekoľko nových modulov pre ISS, ktoré bude možné využiť ako základné bloky pre stavbu samostatnej vesmírnej stanice novej generácie.

Nedávne neúspechy a kauzy ruského vesmírneho programu však tieto odvážne tvrdenia spochybňujú. Najnovší škandál je spojený s ruským navigačným systémom Glonass. Ruskí vyšetrovatelia preverujú podozrenia, že spoločnosť RKS, tvorca systému, spreneverila vyše pol miliardy rubľov (12,5 milióna eur). Peniaze mali pôvodne smerovať zo štátneho rozpočtu do vývoja navigácie schopnej konkurovať americkej GPS. Stíhaný je generálny riaditeľ RKS a jeho prvý zástupca. Hrozí im až desať rokov väzenia.

Glonass mal byť pýchou sovietskej a neskôr ruskej kozmickej navigačnej techniky. Napriek preinvestovaným miliardám za americkým GPS stále zaostáva. Podľa ruských expertov by Glonass mohol technické kvality GPS dosiahnuť azda v roku 2020. Technické problémy systému vyvrcholili v roku 2010, keď sa pre haváriu nosnej rakety tri družice Glonass namiesto na obežnej dráhe ocitli na dne Tichého oceána.

Treba však podotknúť, že ani európsky navigačný systém Galileo nenapreduje takým tempom, ako sa pôvodne uvádzalo. O tomto čase mal už byť plne funkčný, no dosiaľ neprešiel ani testovacou fázou. Na obežnej dráhe stále chýba aspoň dvadsať navigačných Galileo satelitov.

Moskva nemá dôvod na oslavy ani pri iných vesmírnych programoch. Najväčšou stratou Roskosmosu je sonda Fobos-Grunt, ktorá mala skúmať Mars. Medziplanetárnu sondu sa po dosiahnutí orbity Zeme nepodarilo naviesť na dráhu k Marsu. Nakoniec zhorela v atmosfére. Anatolij Zak, editor portálu russianspaceweb­.com, pripomenul, že podobný kolaps sondy Mars-96 v roku 1996 znamenal zastavenie planetárneho výskumu na celých pätnásť rokov. Zo 16 sovietskych misií k červenej planéte uspelo dosiaľ len päť. Pamätné sú aj slová Popovkina, ktorý naznačil, že ruská kozmonautika by bola podstatne úspešnejšia, keby sa tak nekradlo.

Šéf Roskosmosu však teraz hovorí, že štáty podieľajúce sa na prevádzke ISS sa dohodli na zriadení zvláštnej pracovnej skupiny, ktorej členovia budú rozhodovať o budúcom osude ISS a o termíne jej likvidácie. V budúcnosti by podľa Popovkina bolo možné na obežnej dráhe vytvárať menšie komplexy, uviedla ČTK. Slúžili by na plnenie čiastočných cieľov. Kedy sa nové vesmírne stanice majú na orbite objaviť, Popovkin nespresnil. Životnosť ISS americká NASA odhaduje do roku 2028.