Všetko sa zbehlo v treťom januárovom týždni počas záchranného výskumu na stavbe rýchlostnej cesty R1. Bol pri tom výskumník Róbert Malček z Archeologického ústavu SAV v Nitre a skupina brigádnikov.
Práve preskúmavali sídlisko lengyelskej kultúry z neskorej kamennej doby. V neľahkých poveternostných podmienkach po kúskoch odkrývali priestor, v ktorom sa nachádzalo množstvo keramiky a kamenných nástrojov. Z polozamrznutej zeminy sa postupne vynorila aj malá hlinená soška ženy.
Dostala meno Sára – prečo? „Ja som ju tak nepomenoval, najskôr to bol niekto z našich brigádnikov a riadili sa kalendárom, práve bolo totiž Sáry,“ vysvetľuje Malček.
Niektoré noviny napísali, že pri vyberaní sa soška rozpadla neodborným zaobchádzaním na dve či dokonca až tri časti. „To nie je pravda,“ reaguje Malček. „Soška bola prasknutá už v zemi, praskliny však vidieť nebolo a jednotlivé kusy sa oddelili až v teple, nie pri vyberaní.“
Podľa archeológa však onej „neodbornej manipulácii“ sotva možno zabrániť pri ktoromkoľvek výskume. „To by tam nesmeli pracovať robotníci, ale iba kvalifikovaní výskumníci a tí by museli byť navyše manuálne veľmi zruční.“
Je Sára tehotná?
Dosť na tom, že zo sošky sa oddelilo bruško, čo zadalo príčinu na senzačné úvahy o tom, že Sára znázorňuje tehotnú ženu. A takúto Venušu sa na Slovensku ešte nepodarilo nájsť!
Ivan Cheben z Archeologického ústavu SAV vyslovil krátko po objave predpoklad, že beladický nález bol vo svojej dobe najskôr magickým amuletom.
„Bruško sošky symbolizuje rodinu, zachovanie rodu. V kamennej dobe malo materstvo veľký význam,“ pripomenul archeológ." „Možno to však malo chrániť ženu pri pôrode pred niečím zlým. Aby sa dieťa narodilo živé a zdravé.“
S odstupom času sa názory menia. Malček si už napríklad nemyslí, že ide o sošku tehotnej ženy. „A to, že jej odpadlo bruško, bude zrejme náhoda,“ dodáva. Niektorí odborníci však naďalej trvajú na pôvodnom úsudku.
Význam objavu by mohla znížiť iná okolnosť. Soška ležala v jame, ktorú výskumníci dlho nedokázali identifikovať. Podľa jedných to bola rituálna jama, podľa iných obyčajná odpadová. Ale čo by robil amulet na smetisku?
„Podľa mňa došlo na tom sídlisku k nejakej tragickej udalosti,“ myslí si dnes Malček. „A do tej jamy sa soška dostala nedopatrením so zvyškami nejakého zhoreného obydlia.“
Venuša verzus falus
Pre laikov ostával dlho nezodpovedaným ešte jeden otáznik. Mnohým beladická soška nepripomínala ženu, ale skôr falus, symbol mužského pohlavného údu.
Zašlo to až tak ďaleko, že server Castrum.sk, ktorý sa venuje slovenským dejinám a archeológii, pripravil pre návštevníkov svojej stránky anketu. A umiestnil tam fotografiu z Pravdy, ktorá koncom januára priniesla ako prvá podrobnejšie informácie o beladickom objave.
Otázka znela: čo vám tento hlinený predmet pripomína – venušu alebo falus? Hlasovanie 1 256 respondentov dopadlo jednoznačne v prospech venuše.
„Poznáme veľa typov starovekých venuší, ta naša sa trocha z celej plejády vymyká,“ pripúšťa Malček. „Kým na starších hneď poznáte, že ide o ženu, tu je to iba naznačené. Ale prečo, to vám nepoviem.“
Na celej trase rýchlostnej cesty Nitra – Tekovské Nemce do Banskej Bystrice preskúmali archeológovia viac ako 20 významných nálezísk, v rámci toho okolo 400 hrobov a takmer tisíc sídliskových objektov.
Niektoré z nálezov si možno pozrieť na výstave v Ponitrianskom múzeu, ktorá potrvá do januára 2011. Dominuje medzi nimi malá plastika ženskej postavy – Beladická venuša.
Na záver dajme slovo Matejovi Ruttkayovi, riaditeľovi Archeologického múzea SAV: „Ide o vskutku unikátny objav, ktorý rozširuje malú skupinu venuší slovenského pôvodu. Najznámejšia z nich je Moravianska venuša.“