Podľa Stephena Bossa, ktorý tím vedie, ide o kvalitné nálezy na pomerne dlhom úseku. Stopy poskytujú tiež predstavu o klíme, ktorá v druhohornom období na mieste panovala. „Predstavte si prostredie zodpovedajúce dnešným brehom Perzského zálivu. Bolo horúco, voda bola plytká a veľmi slaná. Boli to drsné podmienky a my si nie sme istí, čo tam tie zvieratá robili. Je však zrejmé, že ich tam bolo dosť,“ povedal Boss.
Stopy, ktoré patria druhu trojprstého dinosaura, sú dlhé 0,6 metra a široké 0,3 metra. Ide zrejme o jedného z najväčších predátorov Acrocanthosaurus atokensis. Na mieste sa však našli aj stopy ohromných sauropodov, ktoré mali dlhé krky a boli bylinožravé.
„Prostredníctvom týchto odtlačkov sa môžme dozvedieť veľa o biomechanike a správaní dinosaurov. Kosti mohli iné zvieratá odvliecť preč alebo ich mohlo spláchnuť more. My však teraz vieme, že pred 120 miliónmi rokmi chodili dinosaury práve tadiaľto,“ povedal ďalší účastník výskumu Brian Platt.
Vďaka peniazom, ktoré poskytla Národná vedecká nadácia, sa môže skupina prieskumu venovať štrnásť dní. Je vyzbrojená tradičnými nástrojmi, ako sú kladivá, dláta a metly, ale k dispozícii má aj najmodernejšie snímacie technológie, vďaka ktorým môže zaobstarať nielen kvalitné snímky, ale aj nálezy dokonale zmerať a zmapovať.
Vedci budú po prieskume podložia počítať, koľko na mieste spadlo zrážok alebo koľko vlhka sa vyparovalo. Iní odborníci tak získajú všeobecnejšie informácie o podnebí panujúcom v druhohorách. „Toto miesto prinesie poznatky nielen o zvieratách, ale aj o klíme skorých druhohôr. Údaje, ktoré tu získame, budú predmetom výskumu mnoho rokov,“ povedal Boss.