Zubné ostatky samičky nového druhu primáta z rodu Pliopithecus boli v Castell de Barbera na severovýchode Španielska objavené už v 70. rokoch minulého storočia, ale až teraz sa ich podarilo vedcom s definitívnou platnosťou zaradiť. Opička obývala územie dnešného Katalánska v treťohornom období miocénu. Všetkých 15 nájdených zubov patrilo samičke druhu, ktorý tvorí evolučný prechod – bádateľom „pomohol pochopiť, odkiaľ sa vzali neskoršie primáty“ v regióne, vysvetlil Salvador Moya z Katalánskeho paleontologického inštitútu (ICP).
Barberapithecus huerzeleri bol pomenovaný na počesť miesta, kde boli jeho pozostatky objavené, a švajčiarskeho paleontológa Johannesa Hürzelera, spolupracovníka ICP.
Pliopithecus má pôvod v Afrike, kde sa pred 25 až 30 miliónmi rokov jeho vetva oddelila od prvých úzkonosých opíc (Catarrhini). V Starom svete existoval ešte pred evolučným oddelením opíc rodu Cercopithecus (mačiaky), takisto európskej skupiny, od ľudoopov a ľudí. Pred 18 miliónmi rokov sa potom pliopithecus rozšíril po Eurázii, kde dovtedy nijaké primáty nežili, a stál pri zrode niekoľkých rôznych druhov.
Najstarší známy pliopithecus na Iberskom polostrove bol nájdený v rovnakej časti Katalánska, v Abocador de Can Mata. Aj v tom prípade išlo o zubné ostatky. Vek zubov bol určený na 12 miliónov rokov.
Pliopithekovia mali veľmi zvláštny chrup. Dve stoličky a akýsi hrebienok v sklovine dolných stoličiek. Je známe, že sa živili ovocím namiesto lístia, ako ich predpokladaní potomkovia. V Castell de Barbera našli fosílie i ďalších živočíchov, napríklad hlodavcov, hmyzožravcov, svíň či šablozubých šeliem. Vedci sú však presvedčení, že ich do lokality nálezu „priniesol vodný prúd – zvieratá zahynuli, keď sa napájali“, poznamenal Moya.