Čo možno v 2012 očakávať vo vede?

V marci sa opäť rozkrúti kozmický kolotoč v urýchľovači častíc LHC v Európskom centre pre jadrový výskum (CERN), a tak je viac než pravdepodobné, že tento rok sa svet dozvie odpoveď na otázku: "Existuje Higgsov bozón?"

Ilustračné foto

Autor: CERN

Podľa mnohých vedcov bude rovnako vzrušujúce, aj keď odpoveď bude záporná. Na druhej strane, ak sa jeho existencia potvrdí, Peter Higgs, ktorý ho v 60. rokoch predpovedal, by sa stal najhorúcejším kandidátom na tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku.

Higgsov bozón je poslednou časticou, ktorá chýba v tzv. Štandardnom modeli a zároveň častica, ktorá dala ostatným hmotnosť. Práve vďaka nej mohli po veľkom tresku vzniknúť atómy, galaxie, hviezdy, planéty a nakoniec teda aj ľudia. Objavenie bozónu už vyzeralo byť veľmi blízko v decembri 2011. Vedci v CERN-e však uviedli len to, že ešte nemajú stopercentnú istotu, aby mohli formálne oznámiť jeho objavenie. Na (ne)potvrdenie jeho existencie si teda počkáme približne do júna.

Od CERN-u sa však očakáva ešte jedna významná a nanajvýš kontroverzná štúdia. Tento rok tam namerali neutrína rýchlejšie ako svetlo, čo by podkopávalo základy Einsteinovej fyziky. V budúcom roku sa očakáva publikovanie tejto štúdie v niektorom z prestížnych vedeckých časopisov a s ňou aj kontrolné merania ,,nenormálne" rýchlych neutrín v pracoviskách v USA a Japonsku.

Nové materiály Kde sa podel neviditeľný materiál a zázračný grafén? Andrei Geim dostal za objavenie grafénu pred dvomi rokmi Nobelovu cenu, no odvtedy sa toho o graféne veľa nepublikovalo. Pritom už niekoľko rokov sa hovorí o príchode ohýbateľnej a naťahovacej elektroniky. Možno sa jej dočkáme už tento rok. Zatiaľ si musíme vystačiť s použitím supertenkého, superpevného a elastického grafénu vo výrobe chemických detektorov a v možnosti „upliesť“ z neho tkaniny.

Ďalším veľkým prísľubom sú metamateriály, z ktorých by sa potenciálne dal vyrobiť plášť neviditeľnosti, ako mal Harry Potter. Zatiaľ sa však nepodarilo ukryť objekty pred viditeľným svetlom. Na druhej strane sa však vďaka tomuto materiálu podarilo vyrobiť lasery menšie ako je vlnová dĺžka, ktorú produkujú. To by mohlo na budúci rok priniesť výrazné zrýchlenie výpočtovej kapacity počítačov či zrýchlenie prenosu dát.

Naspäť na Mars Na červenú planétu práve letí najdokonalejší výskumný robot, aký ľudstvo postavilo. Na Marse by mal pristáť 6. augusta. Zatiaľ treba dúfať, že pojazdné vedecké laboratórium prezývané Curiosity (Zvedavosť) nepostihne rovnaký osud ako ruskú marťanskú sondu Fobos-Grunt, ktorá si tento rok tiež ešte užije záujem médií. Jej nezhorené časti by mali na Zem dopadnúť vo februári. Zatiaľ sa nevie, kam ani na koho padnú. Padať však určite budú hlavy v ruskej vesmírnej agentúre Roskosmos.

A čo by malo Curiosity vlastne skúmať? Podľa NASA sa nezameria priamo na hľadanie života. Bude skúmať, či na Marse existujú alebo niekedy existovali vhodné podmienky na život. Okrem toho má naplánovaných niekoľko ďalších vedeckých projektov a s meraním radiácie vo vesmíre už aj začal. Tieto dáta budú dôležité, ak na Mars niekedy poletí ľudská posádka.

Kto vlastne sme Minulý rok boli publikované dva genómy evolučných predchodcov moderného človeka. Ukázalo sa, že zrejme každý človek má v sebe kúsok od neandertálcov alebo záhadných denisovanov z Ázie. Takisto bol objavený nový predchodca človeka pomenovaný Sediba z Južnej Afriky. Vedci rozlúštením genómu zistili, že tieto rasy sa medzi sebou párili a zrejme aj vďaka tomu sme dodnes odolní proti niektorým vírusom.

Ďalší, detailnejší výskum prinesie viac svetla do dávnej minulosti ľudstva. Veľké očakávania sa vkladajú aj do publikovania genómu zmrznutého Ötziho z rakúsko-talianskych Álp. Ten by ukázal, ako sa naše gény zmenili od kamennej doby.