Pampaphoneus biccai patril do rodiny plazov a žil v období permu, keď ešte na svete neexistovali dinosaury.
Podobne ako pri iných objavoch aj v tomto prípade využili vedci satelitné snímky na preskúmanie paleontologicky nádejnej oblasti v brazílskom štáte Rio Grande de Sul. ,,Náleziská sme takto objavili (vďaka snímkam) v roku 2008," vysvetlil paleontológ Juan Carlos Cisneros z univerzity v Piau v článku uverejnenom v časopise Proceedings. Takmer štyri roky potom trvali reštauračné práce a fosília bude umiestnená v múzeu.
Plazy zo skupiny Dinocephalia boli vzdialenými príbuznými cicavcov. Pampaphoneus biccai nájdený v Brazílii dostal meno podľa miesta nálezu v Pampa v Rio Grande de Sul a znamená ,,zabijak z Pampy". Druhá časť názvu je poctou majiteľovi usadlosti Josému Biccovi, na ktorého pozemku nálezisko leží.
Dravec, ktorého lebka merala 35 centimetrov na dĺžku, je najstarším suchozemským mäsožravcom nájdeným v Južnej Amerike. ,,Z obdobia permu boli už nájdené bylinožravé živočíchy, ale toto je prvý mäsožravec, alebo presnejšie superpredátor, rovnako ako nimi sú dnešné šelmy," vysvetlil význam nálezu Cisneros.
Porovnanie fosílie s inými dinocefalmi ukázalo, že Pampaphoneus biccai je príbuzný s jedincami, ktorých pozostatky boli nájdené v takých vzdialených oblastiach, ako sú Rusko či Južná Afrika. Paleontológovia sú presvedčení, že ide o faktický dôkaz, že ,,v čase existencie prakontinentu Pangea suchozemská fauna bola všeobecne rozšírená". Podľa Cisnerosa to znamená, že suchozemské stavovce z permu mohli migrovať a rozšíriť sa na veľké vzdialenosti (od Brazílie po Rusko), keď kontinenty boli spojené.
Pampaphoneovia mali štyri veľké skobovité zuby – dva hore a dva dole na rýchle uchopenie koristi. Prepojené rezáky im umožnili veľmi účinne ,,rezať" a trochu zosilnené kosti v lebke boli zrejme výsledkom adaptácie na šarvátky s jedincami rovnakého druhu v bojoch o samice alebo o územie. Povrch kostí bol tiež hrubý, podobne ako dnes majú na lebke aj krokodíly. Niektorým druhom sa dokonca vyvinul aj roh.
Pampaphoneus sa delil o priestor s bylinožravými plazmi druhu Tiarajudens, ktorých fosílie boli vykopané na rovnakom nálezisku. Okrem týchto dvoch druhov nálezisko obsahovalo aj zvyšky ďalších bylinožravcov.