Objem sladkej vody sa za ten čas zvýšil prinajmenšom o osemtisíc kubických kilometrov, resp. o desať percent oproti predchádzajúcemu stavu. Sladká voda v oceáne pochádza z roztopených ľadovcov a ústí riek.
Zvyšovanie objemu a hladiny sladkej vody môže zapríčiňovať silnenie morského prúdu zvaného Beaufortov prstenec, ktorý patrí medzi najmenej preskúmané masy vody na planéte. V podstate je to pomaly krúžiaca voda zmiešaná s ľadom nachádzajúca sa severne od Aljašky. Tento prúd alebo vír je zhruba desaťnásobne väčší ako Michiganské jazero v USA.
Niektorí vedci veria, že prirodzený rytmus transpolárneho driftu Beaufortovho prstenca môže byť ovplyvnený globálnym otepľovaním, čo môže mať vážny dosah na cirkuláciu vody v oceánoch a rast morskej hladiny. Niektoré klimatické modely naznačujú, že silné vetry na povrchu mora vytvorili v strede Beaufortovho prstenca akúsi zvýšenú kupolu, ale o tomto jave existuje málo hĺbkových štúdií, ktoré by to potvrdzovali.
Britskí vedci však uvádzajú, že ak sa zmení smer vetra, čo sa stalo v období od polovice 80. rokov do polovice 90. rokoch, do Severného ľadového oceána aj do Atlantického oceána sa môže dostať obrovská masa sladkej vody. Malo by to za následok ochladenie Európy, pretože sladká voda by spomalila teplý Golfský prúd, ktorý Európu vyhrieva.
,,Naše zistenia naznačujú, že zmena smeru vetra by spôsobila vyliatie obrovského množstva sladkej vody do arktických vôd," uviedla Katherine Gilesová z Centra pre polárne pozorovania, ktorá je zároveň hlavnou autorkou štúdie zverejnenej v žurnále Nature Geoscience. Jej tím plánuje ďalej skúmať súvislosť medzi rozlohou ľadu, jeho topením a zmenami vetra.