Pytóny tigrovité tmavé pochádzajú z juhovýchodnej Ázie a dorastajú do veľkosti až 5,8 metra. Patria medzi šesť najväčších hadov na svete. V močiaroch sa im darí, pretože sú to excelentní plavci a pod vodou vydržia až polhodinu. Je však možné ich nájsť aj na stromoch alebo v tráve, pričom aktívne sú najmä v noci. Živia sa najmä cicavcami a vtákmi, pričom svoju obeť zachytia prednými zubami, pritiahnu k sebe a ovinutím udusia. Na Červenom zozname sú pytóny tigrovité tmavé vedené ako ohrozený druh.
Do Everglades sa dostali po tom, čo ušli svojim chovateľom. Približne v roku 2000 v tomto národnom parku vytvorili stabilnú populáciu, ktorá sa každoročne zväčšuje. Dôvodom je predovšetkým fakt, že na Floride nemajú prirodzených nepriateľov. V roku 2009 sa podarilo v Everglades odchytiť 400 jedincov týchto veľkých hadov, vlani to bolo ešte o niečo viac. „V súčasnosti sú vrcholovým predátorom v Národnom parku Everglades, pričom by tu však vôbec nemali byť. Zaznamenali sme prípady, keď pytón zožral aligátora alebo naopak, závisí to od toho, ktoré zviera bolo v konkrétnom prípade väčšie,“ uviedol Dorcas.
Dorcas a jeho kolegovia preskúmali najprv záznamy o pozorovaniach rôznych druhov cicavcov z rokov 1993 až 1998 vrátane údajov o mŕtvych jedincoch nájdených pri cestách. Následne tieto záznamy porovnali s podobnými údajmi z rokov 2003 až 2011, keď sa už pytóny v Everglades hojne vyskytovali. Z výsledkov publikovaných v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America vyplýva, že počet pozorovaní medvedíkov čistotných (Procyon lotor) a vačíc virgínskych (Didelphis virginiana) klesol až o 99 percent. U jeleníkov bielochvostých (Odocoileus virginianus) to bolo 94,1 percenta a u rysov červených (Lynx rufus) 87,5 percenta.
V druhom spomínanom období vedci nezaznamenali žiadne pozorovania líšok a králikov, pričom v období rokov 1993 až 1999 boli králiky jedným z najčastejšie pozorovaných druhov. Väčšina spomínaných cicavcov pritom patrí k potrave pytónov. „Takýto výrazný pokles cicavcov bude mať pravdepodobne výrazný vplyv na celý ekosystém. V súčasnosti nevieme presne odhadnúť, ako sa to prejaví, ale dôsledky môžu byť veľmi vážne,“ dodal Dorcas.