Podzemné vrstvy obsahujúce vodu po prvýkrát zmapovali vedci z prestížnej londýnskej univerzity UCL a z britského geologického ústavu (BGS). Najväčšie rezervoáre sa podľa nich nachádzajú pod Líbyou, Alžírskom, Egyptom, Čadom a Sudánom.
Optimálne by pri získavaní vody bolo používať ručné čerpadlá, pretože veľké vrty by mohli ložiská rýchlo vyčerpať. Vedci však v štúdii zverejnenej v časopise Environmental Research Letters upozornili, že nie všetky zásobárne podzemných vôd sú ľahko prístupné.
Niektoré z najväčších podzemných kolektorov vody, takzvaných zvodných vrstiev, sa nachádza na Sahare či v jej okolí, ale sú 100 až 250 metrov pod povrchom. Za pomoci ručných čerpadiel je pritom možné ľahko sa dostať k vode len do hĺbky 50 metrov. Získať vodu z nálezísk ležiacich viac ako 100 metrov hlboko je podstatne drahšie, pretože je potrebná dokonalejšia technika. „Na niektorých miestach by bolo ekonomicky a technicky možné využiť podzemné vody k znižovaniu strát počas zberu. Pochyboval by som však, či to je pravda všade. Bude to potrebovať podrobnejšiu analýzu,“ povedal spolupracovník rozvojovej organizácie Global Water Partnership Stephen Foster.
Podľa niektorých odhadov je bez prístupu k zdravotne vyhovujúcej vode v Afrike viac ako 300 miliónov ľudí. Zavlažuje len päť percent obrábateľnej pôdy. Hovorca Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) Nick Nuttall upozornil, že dostať sa k podzemnej vode môže byť v Afrike v krátkodobom horizonte ťažké a ak sa tieto projekty nepodarí zvládnuť organizačne, mohli by mať nepredvídateľné dôsledky.
Podľa Heleny Bonsorovej z BSG bola dosiaľ podzemná voda pred vedcami ukrytá, ale nové technológie umožnili jej dôkladné zmapovanie. „Podzemné vodné rezervoáre majú v priemere hĺbku 75 metrov. Je to teda obrovské množstvo vody,“ povedala Bonsorová. Vedci zostavili novú mapu podzemnej vody na základe už existujúcich hydrogeologických máp a ďalších 283 štúdií. Vzhľadom na zmeny klímy, ktoré premenili Saharu na púšť, táto voda sa v podzemí uskladnila pred viac ako päťtisíc rokmi.
Alan MacDonald z BSG však upozorňuje, že by sa nemali vybudovať veľkokapacitné vrty na odber vody bez dôkladného preskúmania lokálnych pomerov. Na Sahare takmer vôbec neprší, takže tieto podzemné zásobníky sa nedopĺňajú novou dažďovou vodou. Preto MacDonald odporúča nízkokapacitné pumpy, aby zásoby vydržali čo najdlhšie. Nízkokapacitné pumpy by mohli zabezpečiť dostatok vody na pitie a komunitné zavlažovanie pôdy.