Foto: WIKIMEDIA
Táto mravčia práca im však jedného dňa možno umožní obrátiť novú stránku v histórii ľudstva. V jaskyni Gran Dolina sa totiž zdola nahor črtajú vrstvy, viac či menej zreteľné, z ktorých každá rozpráva o jednom úseku ľudskej histórie.
„Dole sme v dobe pred jedným miliónom rokov, hore od 200-tisíc rokov do dneška, teda je tu časový úsek dlhý 800-tisíc rokov. Je to unikátna lokalita,“ vysvetľuje José Maria Bermudez de Castro, ktorý je jedným z troch šéfov dozerajúcich na prácu okolo týchto vykopávok.
„Ak spojíme všetky náleziská objavené v Sierra de Atapuerca dohromady, kryje nám to obdobie od jedného a pol milióna rokov, prakticky od príchodu prvých ľudí do Európy až do dneška. Chýbajú iba malé časové okienka,“ dodáva archeológ.
V tejto lokalite neďaleko Burgose v roku 2007 objavili v Sima de los Elefantes ľudskú čeľusť a článok prsta z obdobia pred 1,2 milióna rokov. Išlo o mimoriadne významný objav, pretože o týchto pozostatkoch sa súdi, že patrili najstaršiemu Európanovi. Potom nasledovali lebky, kosti či zuby, ktoré patrili predchodcovi človeka (Homo antecessor) z obdobia pred 850– až 950-tisíc rokmi.
Potom boli objavené pozostatky človeka heidelberského (Homo heidelbergensis) z obdobia pred 400-tisíc až 450-tisíc rokmi v Sima de los Huesos. To je nálezisko, ktoré svetu dalo najväčší počet ľudských pozostatkov, zdôrazňuje ďalší zo šéfov archeologického tímu Juan Luis Arsuaga. Vedci, ktorí od roku 1978 pátrajú v tejto výnimočnej lokalite, rekonštruovali podmienky života jej obyvateľov. Lokalita bola v roku 2000 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
V dobách predchodcu človeka bola Atapuerca osídlená lovcami, ktorých zrejme nebolo viac ako 30 alebo 35 a pohybovali sa na území s priemerom desať až dvadsať kilometrov, uvádza Bermudez de Castro. „Občas sa vracali do jaskýň, ale väčšinou žili vonku. Zrejme lepšie ako my dokázali odolávať chladu aj horúčave,“ hovorí. Objavené pozostatky tiež ukázali, že títo lovci boli asi kanibali. „Atapuerca bola ideálnou lokalitou, bola tu blízko voda, vegetácia, veľa lovnej zveri. Ak sem prišli ľudia z iného kmeňa, lovci ich zabili a zjedli,“ vysvetľuje archeológ.
Nad jaskyňou Gran Dolina si archeológovia postavili jedno zo svojich prístreší pre túto sezónu vykopávok, ktorá sa skončí v auguste. Po zvyšok roka budú analyzovať tisícky úlomkov kostí, z ktorých najvýznamnejšie sú vystavené v Múzeu evolúcie ľudstva v Burgose.
Krajina je tu rozdelená páskami na štvorcové metre. V každom z nich archeológ v drepe starostlivo skúma pôdu. Občas sa objaví úlomok kosti: konský zub, myšia kostička či úlomok pazúrika. „Kone boli vtedy dosť malé, len o niečo väčšie ako osol,“ poznamenáva ďalší šéf archeológov Andreu Olle. Oblasť bola osídlená levmi, hrochmi, nosorožcami či bizónmi.
O niečo ďalej v jaskyni Cueva Mayor pracuje ďalšia skupina v nálezisku oveľa mladších ľudských ostatkov. Majú päťtisíc rokov, patria druhu Homo sapiens a pochádzajú zrejme z pohrebiska. V horných vrstvách jaskyne boli dokonca objavené pozostatky zo stredoveku. „Vládne tu neuveriteľná rozmanitosť, ako by sme tu mali knihu histórie ľudstva,“ hovorí profesor José Miguel Carretero z Burgose.
Archeológovia dúfajú, že sa im nakoniec podarí nájsť chýbajúce články, ktoré im umožnia zostaviť nepretržitý reťazec: napríklad ľudské pozostatky z doby pred jeden a pol milióna rokov. Alebo pozostatky človeka neandertálskeho a kromaňonského. „Zodpovedá to dobe pred stotisíc rokmi, z ktorej sme našli mnoho nástrojov, ale žiadne ľudské ostatky,“ podotýka José Maria Bermudez de Castro.