Foto: SHUTTERSTOCK
Ťahavým volaním chcú nalákať samice a, naopak, zastrašiť ďalšie samce. K tomuto záveru dospeli pri svojom výskume antropológovia Univerzity v Zürichu.
Toto oznamovanie sumatrianskych orangutanov nie je žiadne mrmlanie popod fúzy. Ich výkriky trvajú až štyri minúty a sú počuť kilometer ďaleko, tvrdí v odbornom časopise PLoS ONE Carel van Schaik a jeho spolupracovníci. K takému mocnému hlasu samcom pomáhajú silné líca, v ktorých sa po puberte vytvárajú chrupavkovité výrastky, ktoré zvuk zosilňujú.
V hustých močaristých pralesoch Sumatry orangutany ohlasujú svoje cestovné plány večer vopred volaním v smere plánovanej cesty. Keď si na druhý deň ráno náhodou svoj zámer rozmyslia, zakričia znovu v novo vybranom smere.
Prečo to robia? Vedci pozorovali samice, ktoré volanie museli počuť a ktoré sa v ohlásený deň vydali ohláseným smerom. Experti však toto „vytrubovanie cestovných plánov“ tiež hodnotia ako varovanie pre slabšie samce, aby sa držali bokom. Orangutany sú samotárske, ale napriek tomu medzi sebou udržiavajú kontakty. Prevažnú časť života strávia na stromoch. Z konárov prakticky nezliezajú a v korunách si každý večer budujú hniezda.
Že opice vedia myslieť dopredu, bolo už viackrát preukázané, ale len u zvierat v zajatí. Že túto schopnosť majú aj zvieratá vo voľnej prírode, preukazuje len výskum špecialistov Zürišskej univerzity. „Náš výskum jasne dokazuje, že divé orangutany nežijú len tu a teraz, ale že si tiež vedia predstaviť budúcnosť a že dokážu komunikovať o svojich plánoch. V tomto zmysle sú nám tým o kúsok bližšie,“ hovorí van Schaik.
Na Sumatre už žije len asi 6¤600 orangutanov a na ďalšom indonézskom ostrove Borneu 40– až 60-tisíc, odhaduje Ian Singleton, riaditeľ sumatrianskeho programu na ochranu orangutanov. „Najviac ich ohrozuje ubúdanie ich životného prostredia výrubom pralesa a rozširovaním plantáží,“ vysvetľuje. Problémom je, že vláda na Sumatre chce obetovať ešte viac pralesov budovaniu baní a stavbe ciest a diaľnic.