V Soule sídliaca spoločnosť Sooam Biotech uviedla, že naklonovala šteňa menom Mini-Winnie z dvanásťročného jazvečíka patriaceho Rebecce Smithovej zo západného Londýna. Smithová vyhrala súťaž spoločnosti, ktorá dúfa, že výhľadovo túto službu bude majiteľom domácich maznáčikov ponúkať za 60-tisíc libier.
Mini-Winnie sa narodila po tom, čo vedci odobrali bunky z kože Smithovej psa a vstrekli ich do darcovských vajíčok, aby vznikli embryá, ktoré donosili náhradné matky. Narodené šteňa musí zostať v Kórei pol roka, aby splnilo podmienky britských karanténnych zákonov.
Vedci však varovali, že aj keď môže klonovaný pes vyzerať podobne ako jeho biologický rodič, bude to veľmi odlišné zviera. „Máte zhruba rovnakú šancu získať dvojníka svojho obľúbeného zvieracieho miláčika, keď si ho vyberiete v útulku, ako keď si ho dáte naklonovať. A toho z útulku navyše budete milovať viac, pretože nesklame vaše očakávania,“ povedal Robin Lovell-Badge, genetik Národného ústavu pre lekársky výskum v Londýne. „Je krajne nepravdepodobné, že šteňa od obľúbeného maznáčika bude vyrastať a správať sa rovnako.“
„Postupom času budú rozdiely čoraz výraznejšie, zvlášť v charaktere osobnosti psa,“ povedal londýnsky odborník na kmeňové bunky Dusko Ilic. „Je to smiešne plytvanie peniazmi.“
Samotný klonovací proces je kontroverzný, pretože zvieratá sa často narodia s abnormalitami alebo hynú krátko po narodení. Doktor Hwang U-sok, hlavný vedec zo spoločnosti Sooam Biotech, ohlásil prvé úspešné naklonovanie psa v roku 2005. Jeho Snuppy však bol jediným zdravým šteňaťom, ktoré prežilo po tom, čo bolo 1¤095 naklonovaných embryí vložených do 123 psov. Hwang bol tiež v centre jedného z najhorších škandálov modernej vedy. V roku 2004 tvrdil, že sa mu podarilo získať kmeňové bunky z kožného tkaniva pacientov. Neskôr však vyšlo najavo, že získaval vajíčka od členiek svojho výskumného tímu. Bol uznaný vinným z podvodu a musel rezignovať na svoju prácu na Soulskej univerzite.