Philip Munday z austrálskej univerzity Jamesa Cooka robil výskum v oblasti koralových útesov pri Papuy – Novej Guiney. Vplyvom zvýšenej aktivity podmorských sopiek je tam voda kyslejšia, než je obvyklé. „Ryby sa všeobecne vyhýbajú pachu dravcov, čo je logické. V kyslých vodách ich ale naopak tento pach priťahuje, a to je neuveriteľné,“ povedal Munday.
Ryby sa v tomto zmenenom prostredí údajne vydávajú ďalej od svojich útočísk, sú aktívnejšie a zvyšujú tým riziko na prežitie, pretože sú takto dosiahnuteľnejšie pre predátorov, napísal Munday v štúdii, ktorú zverejnil odborný časopis Nature Climate Change.
Kyslosť oceánov zvyšuje proces absorpcie atmosférického oxidu uhličitého, ktorého more pohltí až 30 percent. Podľa Mundayovej štúdie zodpovedá kyslosť morských vôd hodnotám, s ktorými sa počítalo. Ryby sa však zvyšujúcej sa kyslosti vody nedokázali prispôsobiť, hoci sa do tohto prostredia už rodia. „Zdá sa, že sa s tým nedokážu vyrovnať ani za celý život,“ povedal Munday.