Príčinou ústupu ľadovcov je otepľovanie vody, ktorá ich obmýva a postupne z nich odhrýza. Takto sa postupne zmenšuje aj mohutný ľadovec okolo ostrova Pine, ktorého rozloha je 160-tisíc štvorcových kilometrov. To je viac ako trojnásobok rozlohy Slovenska. „Tieto pozorovania nie sú výsledkom počítačových simulácií alebo numerických modelov, sú výsledkom priamych pozorovaní,“ upozornil Tom Wagner z NASA.
Druhú štúdiu k rovnakej téme publikovali v žurnále Science výskumníci z Laboratória aplikovanej fyziky z Washingtonovej univerzity. Tí použili počítačovú simuláciu, ktorá však vie veľmi presne opísať správanie ľadovca 20 rokov dozadu. Podľa nich je pravdepodobné, že ľadovec sa rozpadne v priebehu najbližších 200 až 500 rokov.
Satelitné snímky NASA porovnávané s ďalšími satelitnými, leteckými a pozemnými fotografiami oblasti ukazujú, že topenie ľadovca je rýchlejšie, ako vedci predpovedali a prekonalo už kritickú hranicu, ktorá spôsobí dominový efekt. „Sme naozaj svedkami začiatku etapy,“ komentoval situáciu spoluautor jednej zo štúdií, glaciológ Ian Joughin. „Zdá sa, že to ide rýchlo,“ dodal.
Globálne otepľovanie a ozónové diery, javy prisudzované ľudskej činnosti, zmenili v Antarktíde správanie vetrov a ohrievajú moria, ktoré postupne rozdrobujú spodnú časť ľadovca skláňajúceho sa do oceánu.
„Systém je v akejsi reťazovej reakcii, ktorá sa nedá zastaviť,“ oznámil glaciológ NASA Eric Rignot. „Každý proces v tejto reakcii zapríčiňuje ten ďalší,“ upozornil. Znižovanie emisií z fosílnych palív na spomalenie zmeny klímy pravdepodobne topenie ľadovca už nezastaví, ale môže ho aspoň spomaliť, usudzujú vedci.