Vedci to zistili pomocou počítačovej tomografie (CT), ktorú urobili na oboch veľmi dobre zachovaných pozostatkoch. Podľa všetkého mladé mamuty vošli do príliš hlbokej vody, zaborili sa do bahnitého dna a ako sa snažili vyslobodiť, blato sa im dostalo do pľúc a nedokázali ho vykašľať. „Bolo to veľmi husté blato a upchalo im dýchacie cesty. V podstate im zabránilo urobiť ďalší nádych,“ povedal Daniel Fisher z Paleontologického múzea pri Michiganskej univerzite, ktorý pozostatky mamutov skúmal.
Mamuty, ktoré sú blízki príbuzní súčasných slonov, sa objavili v oblasti Afriky asi pred 5,1 milióna rokov a vyhynuli pred desaťtisíc rokmi. Vedci nevedia s istotou povedať, čo spôsobilo ich vyhynutie. Najčastejšie sa hovorí o tom, že sa nedokázali prispôsobiť otepľujúcemu sa podnebiu alebo ich nadmerným lovom vyhubili ľudia. Alebo išlo o kombináciu oboch faktorov. Počas uplynulej ľadovej doby pred 110-tisíc až 12-tisíc rokmi však obývali veľkú časť Eurázie a severnej Ameriky.
Jednomesačné mláďa mamuta dostalo meno Ľuba a v roku 2007 ho objavil na Jamalskom polostrove chovateľ sobov. Baktérie produkujúce kyselinu mliečnu osídlili telo zdochliny a vlastne ju zakonzervovali, vďaka čomu nebola stráviteľná pre zdochlináre. Druhé telo našiel hľadač slonoviny a dvojmesačné mláďa dostalo meno Chroma podľa blízkej rieky. Polárne líšky a havrany mu vyžrali srdce a pľúca aj časti chobota a hlavy, no ináč bolo celkom dobre zachované v permafroste – večne zmrznutej pôde.
Vek oboch mladých mamutov vedci určili podľa zubov, ktoré naznačovali, že ich život bol veľmi krátky.