Oblasť je však bohatá na náleziská zemného plynu a neďaleko krátera sa nachádza jedno z nich, čo vedie k špekuláciám, že kráter vznikol v dôsledku podzemnej explózie. Objavili sa však aj teórie, že ho vytvoril pád mimozemského ufa.
Diera v zemi je široká asi 200 metrov, má oválny tvar a na jej spodku v hĺbke 70 metrov je zamrznuté jazero. Nachádza sa na Jamalskom polostrove, ktorému sa hovorí aj koniec sveta. Teploty tam môžu klesnúť až na 50 stupňov pod nulou, slnko sa v zime skoro vôbec neobjavuje na oblohe. V oblasti žijú vlastne len domorodí pastieri sobov.
Zatiaľ nie je jasné, kedy presne kráter vznikol. Vedci však predpokladajú, že môže byť rok alebo dva starý. V súčasnosti prebieha analýza dát zo satelitov a snímok. „Odobrali sme vzorky pôdy a ľadu a poslali ich do laboratórií. Istotu zatiaľ máme len v tom, že kráter vznikol nedávno, určite nemá desiatky rokov,“ povedal Andrej Plekanov zo Štátneho vedeckého centra pre výskum Arktídy.
Na Jamalskom polostrove je viacero jazier. Podľa ruskej teórie ešte z 80. rokov vznikli náhlym vytvorením kráterov, ktoré boli potom zatopené vodou. Výskumníci sú presvedčení, že zatopený nakoniec bude aj tento novoobjavený kráter. „Takéto procesy sa diali zhruba pred osemtisíc rokmi a teraz sa možno znova opakujú. Ak sa táto teória potvrdí, budeme môcť povedať, že sme boli svedkami unikátneho prírodného procesu, ktorý vytvaroval Jamalský polostrov,“ uviedol Plekanov, ktorý zároveň upozornil, že posledné dve letá v tejto oblasti boli nadpriemerne teplé. Podľa neho k vzniku krátera mohlo dopomôcť aj globálne otepľovanie. Kombinácia vody, solí a metánu mohla spôsobiť erupciu roztopeného permafrostu. Dodal však, že na takéto závery je ešte priskoro.