S týmto zistením prichádza štúdia medzinárodného tímu bádateľov zverejnená v novom čísle prestížneho časopisu Science. Vedci k tomuto záveru došli počas výskumu jedného z nových druhov dinosaurov nájdených na juhovýchode Sibíri. Tento druh bol príbuzný s predkami vtákov len veľmi vzdialene a pritom bol porastený akýmsi „praperím“. „Perie mohli mať už aj najskoršie druhy dinosaurov,“ konštatoval jeden z autorov článku Pascal Godefroit.
Skúmané fosílie dinosaura pochádzajú z vrstvy, ktorá bola datovaná do obdobia 144 až 169 miliónov rokov. Tento jedinec patril k druhu nazvanému Kulindadromeus zabaikalicus, ktorý žil v ére strednej až vrchnej jury. Živil sa rastlinnou potravou. Na dĺžku meral len 1,5 metra a chodil po dvoch končatinách. Jeho lebka bola krátka, mal tiež krátke horné končatiny, ale zato dlhé zadné končatiny a dlhý chvost. Vďaka dobre zachovaným odtlačkom kože analyzovali vedci tri rôzne druhy šupín a tri štruktúry „praperia“ podobajúceho sa vlasom. Tie rástli podľa zistení bádateľov týmto dinosaurom na hlave, na hrudi a na chrbte. Vedci dokonca pri tomto druhu opísali aj štruktúry, ktoré pripomínajú prachové perie.
Perie podobné tomu, aké majú vtáky, sa vyskytovalo najmenej 50 miliónov rokov pred „pravtákom“ Archaeopteryx, myslia si na základe svojich výskumov vedci. Prikláňajú sa tiež k názoru, ako už niektorí kolegovia pred nimi, že perie dinosaurom slúžilo najprv ako ochrana pred zimou a že malo aj dôležitú funkciu pri dvorení, rovnako ako je to pri dnešných operencoch. Až s ďalším evolučným vývojom sa perie uplatnilo pri lietaní.