Podľa seizmológov tým dáva vulkán najavo, že sa prebúdza. Ešte vo štvrtok síce magma neprenikla k povrchu, no existujú oprávnené obavy, že by sa mohli opakovať udalosti z roku 2010, keď popol z islandskej sopky Eyjafjallajökull na niekoľko dní odstavil leteckú prepravu v Európe.
Islandské úrady už zvýšili stupeň rizika pre leteckú dopravu na oranžovú, čo je štvrtá najvyššia úroveň z päťdielnej stupnice. Okolie sopky evakuovali.
Na Islande je viac ako 30 aktívnych vulkánov a erupcie sa objavujú zhruba každých päť rokov. Prieskum vrstiev prachu uložených za posledných 7 600 rokov určil, že Bárðarbunga je aktívna zhruba 5-krát za storočie. Má teda riadne meškanie, lebo naposledy chrlila lávu v roku 1910. Od soboty v okolí sopky zaznamenali viac ako 2 600 zemetrasení.
Podľa vulkanológa Bergrúna Óladóttira z Islandskej univerzity malo najsilnejšiu magnitúdu 4,5. Takáto „plejáda“ zemetrasení podľa neho znamená, že magma je v pohybe. Aj merania pomocou GPS ukázali, že povrch sa deformuje najmä horizontálnym smerom z juhozápadu na severovýchod. Islandskí vedci preto pravidelne prelietavajú nad vulkánom, no zatiaľ erupciu nezaznamenali. Zemetrasenia však pokračujú.
Zopakuje sa teda rovnaký scenár ako so sopkou Eyjafjallajökull a lietadlá ostanú zaparkované na letiskách? Podľa vedcov zrejme nie. V prípade Eyjafjallajökullu totiž došlo ku kombinácii viacerých faktorov. Sopka chrlila obrovské množstvo prachu a vietor vtedy vial priamo smerom na kontinentálnu Európu. Aj úrady sú už na prípadnú erupciu lepšie pripravené. Napríklad britská meteorologická služba upravila svoje atmosférické modely, aby lepšie sledovali transport vulkanického prachu.
Zároveň Medzinárodná organizácia pre leteckú prepravu vydala jasné smernice, ktoré určujú množstvo vulkanického prachu, cez ktoré je ešte bezpečné preletieť. Problém so sopečným prachom je ten, že keď sa dostane do motorov, tak sa roztopí a vytvára sklovitú vrstvu, ktorá môže motory zastaviť.
Na druhej strane, nikto nevie presne povedať, čo sa bude s Bárðarbungou diať. Existujú štyri scenáre. Prvý je, že magma stuhne a k erupcii nedôjde. Druhá možnosť je, že sa láva neprederie cez ľadovú pokrývku. V takom prípade môžu vzniknúť lokálne záplavy z topiaceho sa ľadu. Tretí scenár počíta s plnou erupciou s množstvom prachu a najhorší scenár by vyzeral tak, že by sa erupcia rozšírila desiatky kilometrov pozdĺž zlomov na juh a západ. V takom prípade by Island mohol ostať bez elektriny a leteckú prepravu by ohrozovali vysoké koncentrácie sopečného prachu v ovzduší.
Medzitým ostáva len čakať. Toto čakanie sa dá skrátiť napríklad aj sledovaním dvoch webkamier, ktoré monitorujú aktivitu Bárðarbungy.