Tím z americkej Albertskej univerzity išiel v poslednom októbrovom vydaní časopisu PLoS One ešte ďalej. Na základe zistených skutočností konštatoval, že ak nič neurobíme, do konca storočia sa tento druh dostane do situácie, ktorá povedie k jeho zániku.
Pred inštinktom predátora obrích rozmerov s bielou kožušinou nezostane nič, čo žije na ľade alebo vo vode, skryté. Energiu však medveď získava predovšetkým z tuleňov. Presnejšie, z tuku tohto cicavca, ktorý je kaloricky oveľa výdatnejší ako mäso. „Bez tohto tuku by nemohol v extrémnych podmienkach ďalekého severu žiť,“ vysvetľuje biológ Stephen Hamilton.
Aby sa tuleň vyhol ľadovému medveďovi, ponára sa pod pobrežný ľad. Medveď čaká, až sa tuleň vynorí na hladinu, aby sa nadýchol cez diery v ľade. Keď sú otvory dosť veľké, víťazí v tejto hre s medveďom tuleň. „Nie je hlúpy: pláva tam, kde na neho medveď nedosiahne,“ smeje sa Andrew Derocher, spoluautor štúdie a svetový expert na živočíšnu ríšu.
Aj optimizmus zlyhal
Záleží teda na rozmeroch a hrúbke ľadu. Vedci sa zamerali na kanadské arktické súostrovia, kde žije štvrtina z asi 25-tisíc ľadových medveďov sveta, o ktorých sa doteraz myslelo, že ich otepľovanie príliš nehrozí. Vedci túto veľkú „rezerváciu“ rozdelili na sedem zón a každú z nich ešte na ďalšie. Potom použili modelovanie klímy.
Foto: SITA/AP
Zakaždým vyberali „konzervatívnu“ hypotézu. Predpokladali, že do roku 2100 by otepľovanie na póle mohlo dosiahnuť 3,5 stupňa Celzia, teda oveľa menej, než uvádzajú tie najpesimistickejšie prognózy. Potom mesiac po mesiaci simulovali vývoj troch parametrov: koncentráciu morského ľadu, teda podiel zmrznutej plochy; hrúbku vrstvy ľadu a hrúbku vrstvy snehu.
Od prvého parametra závisí schopnosť medveďa loviť. Druhý mu umožňuje stabilitu v čase odchodu ľadov či mrazov. Rovnako tretí parameter je významný, pretože v snehu si tulene krúžkované, ktoré má medveď najradšej, a tulene fúzaté stavajú svoje príbytky.
Živočíšny druh potrebuje na prispôsobenie čas
Do roku 2100 sa všetky tieto parametre zhoršia. Dnes žiadna časť súostrovia nezažíva sezónu bez ľadu, o 95 rokov však budú také obdobia trvať viac ako päť mesiacov v štyroch zo siedmich sektorov a dva až štyri mesiace v troch zvyšných. Rovnako to bude so stenčovaním ľadu a snehovej vrstvy.
Tieto podmienky by mohli viesť k tomu, že 20 percent medvedích samcov nebude mať dostatok potravy, samice a mláďatá budú trpieť ešte viac, uvádza sa v štúdii. Samice po jarnom oplodnení zostávajú na pevnej zemi až do narodenia mláďat počas nasledujúcej jari. Po celý ten čas nebudú mať čo žrať – či už odchod ľadov príde príliš skoro a samice sa nebudú chcieť páriť, pretože nebudú mať dosť energetických zdrojov, alebo ak nové zamŕzanie nastane príliš neskoro a ony nebudú môcť ani loviť, ani kŕmiť mláďatá.
Vyhynú teda ľadové medvede alebo sa prispôsobia? „Živočíšny druh potrebuje čas na odovzdávanie nových genetických rysov. Zmena, ktorá sa chystá, je však príliš ostrá,“ zdôrazňuje Stephen Hamilton. Pripomína nám to juh Švédska: v poslednej dobe ľadovej žili ľadové medvede na brehoch Baltského mora. S otepľovaním sa táto populácia musela presunúť na sever…