Vedci upozorňujú, že to nevedia predpovedať. Sčasti aj preto, že väčšina takýchto erupcií, ktoré sa odohrali za posledných tisíc rokov, nebola nikdy dostatočne preskúmaná.
„Tambora vychrlila množstvo sírnatých plynov, ktoré v atmosfére vytvorili síranové aerosóly a tie zablokovali slnečné svetlo. Následný rok bez leta zlikvidoval úrodu a ľudia museli jesť potkany a mačky,“ uviedol Stephen Self z Kalifornskej univerzity, ktorý je odborník na vulkány a najmä supervulkány, ktorých erupcie môžu byť až 10-násobne väčšie ako Tambora. Podľa neho by takáto erupcia v dnešnom svete napáchala oveľa väčšie škody, keďže planéta je oveľa hustejšie osídlená a dopravná infraštruktúra neporovnateľne rozvinutejšia.
„Erupcia s takouto silou by mala obrovský vplyv na dopravu a cirkuláciu v atmosfére, preto chceme vedieť, kedy ju možno očakávať. No nedokážeme to predpovedať, keď vieme málo o tom, aké veľké boli predošlé erupcie a kedy nastali,“ uviedol Self v žurnále Nature Geoscience. Ako príklad uvádza Japonsko, kde sú vulkány dobre preskúmané, no aj tam chýbajú dáta aspoň o 40 percentách erupcií. V mnohých častiach sveta sú veľké minulé erupcie preskúmané len povrchne a platí, čím staršia erupcia, tým menej prebádaná. O mnohých sa nevie ani to, že vôbec boli.
Stopy po veľkých explóziách sopiek možno nájsť napríklad v grónskom ľade, pretože sopky dostanú do ovzdušia kyselinu sírovú, ktorá na ľadovce padá ako kyslý sneh. Ten je možné pomocou vrtov vypátrať. Takto sa napríklad zistilo, že kyslá vrstva datovaná do roku 1452 zrejme pochádza z explózie sopky na tichomorskom Vanuatu, po ktorej ostala už len podmorská kaldera a nejaké miestne legendy.
„Je najvyšší čas začať so systematickým prieskumom stôp po dávnych erupciách. Preskúmať ľadovce, morské sedimenty, geochronologicky analyzovať depozity po erupciách a tak lepšie porozumieť potenciálnym budúcim hrozbám,“ pripája sa Ralf Gertisser z Keele Univerzity v Británii.
V januári vydala Asociácia pre vulkanológiu a chémiu zemského vnútra (IAVCEI) správu, ktorá ako najnebezpečnejšiu oblasť identifikovala Indonéziu. Okrem Tamobory tam v roku 1257 explodoval ostrov Lombok a v roku 1883 známa Krakatoa. Najväčšia erupcia sa odohrala na Sumatre pred 74-tisíc rokmi. V kaldere s rozmermi 100 krát 60 kilometrov sa teraz nachádza jazero Toba. Správa IAVCEI konštatuje, že s 90-percentnou pravdepodobnosťou najbližšiu silnú erupciu možno očakávať v Indonézii, na Filipínach, v Japonsku, Mexiku alebo Etiópii.
Self bol prvým moderným vedcom, ktorý skúmal kráter, čo ostal po Tambore. Na základe analýzy skál odhadol, že tento vulkán vyvrhol do vzduchu 30 až 50 kubických kilometrov materiálu a na severnej pologuli zablokoval slnko na viac ako rok. Na porovnanie erupcia sopky Mount Saint Helens v roku 1980 dostala do atmosféry 1 kubický kilometer popola. A to bola najničivejšia erupcia v histórii USA.
„Erupciu nemôžeme zastaviť ale môžeme sa pripraviť a adaptovať na okamžité obmedzenie leteckej dopravy a na slabú úrodu,“ hovorí Self. Samozrejmosťou je včasná evakuácia ľudí, žijúcich blízko sopky a opatrenia proti vdychovaniu sopečného prachu, ktorý môže spôsobiť vážne respiračné problémy. V súčasnosti máme výhodu rýchlych komunikačných technológií. Počas „roku bez leta“ ľudia netušili, čo sa deje. Prvé správy o akejsi Tambore prišli až po mesiacoch spolu s prvými loďami z Ďalekého východu. Správy o explózii Krakatoy už urýchlil telegraf.