„Gorily horské patria medzi najintenzívnejšie skúmané primáty žijúce v divočine, no toto je prvá hĺbková analýza ich genetickej výbavy,“ uviedol Chris Tyler-Smith z organizácie Wellcome Trust Sanger Institute. „Tri roky po zostavení referenčného genómu sme mohli konečne porovnať genóm všetkých populácií goríl vrátane kriticky ohrozených goríl horských. Vďaka tomu lepšie rozumieme dôsledkom príbuzenského kríženia.“
Gorily horské žijú v sopečnom pohorí Virunga na hraniciach medzi Rwandou, Ugandou a Kongom. V roku 1981 sa ich počet znížil na 253 jedincov v dôsledku lovu a ničenia ich prirodzeného životného prostredia. V súčasnosti ich vďaka ochrane vo Virunge žije asi 480.
Keďže je ich tak málo, vedci mali obavy z nárastu genetických ochorení. Prekvapujúco však zistili, že populácia horských goríl sa zbavila mnohých škodlivých genetických variantov. Zdá sa, že geneticky sa prispôsobili prežívaniu v málopočetných skupinách.
Vedci niekoľko rokov zbierali vzorky krvi goríl, čím získali kvalitný materiál na sekvencovanie genómu. Predtým pracovali len s oveľa nekvalitnejšími vzorkami z chlpov alebo trusu. Takto zistili, že genóm horských goríl dosahuje len tretinu rozmanitosti oproti gorilám nížinným, ktoré žijú v početnejších spoločenstvách. Predpokladalo sa, že budú preto náchylnejšie na rôzne vírusové ochorenia často ľudského pôvodu. Ukázalo sa však, že príbuzenské kríženie bolo v istom smere prospešné. V ich genóme sa našlo menej variantov, ktoré spôsobujú zastavenie činnosti génov a často vedú k smrteľným ochoreniam, ako u goríl nížinných.
„V 80. rokoch sme sa báli, že pokles ich počtu bude mať katastrofálne následky. Naša genetická analýza však ukázala, že gorily horské sa počas tisícok rokov naučili žiť v malých skupinách. Predpokladáme, že ich nečaká osud neandertálcov. Máme dôvod nádejať sa, že vďaka tomu môžu prežiť ďalšie stovky rokov,“ uviedol spoluautor štúdie Yali Xue.