V susednej Juhoafrickej republike je to však celkom naopak, len počas vlaňajška tam bolo pytliakmi zabitých 1 215 nosorožcov.
Južný poddruh nosorožca tuponosého, ktorý je známy aj pod menom nosorožec biely, je vôbec najrozšírenejším druhom nosorožca. „Rast populácie nosorožca tuponosého možno pripísať úsiliu vlády, okrem iného sťahovaniu zvierat do bezpečia rezervácií a angažovaniu armády, ktorá bola nasadená pre množiace sa útoky pytliakov,“ konštatoval vo svojej správe botswanský štatistický úrad, ktorý nové údaje o počte zvierat zverejnil. Vďaka tvrdému postupu voči pytliactvu bol posledný prípad zabitia nosorožca zaznamenaný v roku 2013.
Naproti tomu v JAR počet zabitých nosorožcov stále stúpa, k 1 215 pytliakmi zabitým zvieratám z vlaňajška vraj tento rok podľa odhadu pribudne ešte väčší počet. Nosorožce sa zabíjajú najmä pre rohy, ktoré organizované gangy predávajú predovšetkým do Ázie. Tam sú slonie kly a nosorožie rohy ceneným artiklom. Prášok z nosorožích rohov je súčasťou tradičnej medicíny a kilogram stojí približne 65-tisíc dolárov.
Oveľa ohrozenejší než južný tuponosý nosorožec je severný poddruh tohto nepárnokopytníka. Žije už len posledných päť kusov, tri z nich nepretržite strážia strážcovia v kenskej rezervácii Ol Pejeta. Práve tieto tri jedince boli do Kene prevezené v roku 2009 zo zoo v českom Dvore Králové.
Nosorožec tuponosý obýva Afriku a spolu s hrochom je najväčším suchozemským zvieraťom po slonovi. Jeho názov je odvodený od charakteristickej prednej časti tváre. Jedince sú vysoké 1,5 až 1,8 metra a dlhé 3,7 až 4 metre. Môžu vážiť až 2,3 tony, pričom samce vážia aj o pol tony viac ako samice. Pri nozdrách má väčší a medzi očami menší roh. Predný roh dosahuje dĺžku až 1,3 m a zadný okolo 40 centimetrov.