Francúzi objavili rastlinu požierajúcu ázijské sršne

Mäsožravé rastliny schopné prilákať a usmrtiť ázijské sršne? Práve takúto rastlinu objavili v botanickej záhrade v Nantes na západe Francúzska. Tento objav zaujíma vedcov hľadajúcich spôsob, ako masovo likvidovať tento hmyz, ktorý je nočnou morou včelárov.

18.08.2015 18:00
sršeň Foto:
Sršeň ázijský je predátor, ktorý útočí na všetok ostatný hmyz, včelie úle, ale aj na človeka.
debata (3)

Keď riaditeľ botanickej záhrady Romaric Perrocheau úplne náhodou otvoril listy purpurového kvetu mäsožravej rastliny saracénie, prekvapene zvolal: „Je tam ázijský sršeň! Je naozaj pekne veľký, ľahko oranžový. Je vidieť, že rastlina nestrávila krídlo.“ Sršňa prilákal nektár a feromóny v ústí lievikovitého kvetu rastliny. Vletel doň a skĺzol až hlboko dovnútra, kde bol rozložený tráviacimi šťavami, vysvetľuje Perrocheau.

Mäsožravé saracénie sú síce v botanickej záhrade v Nantes už od roku 2010, ale až vlani na jeseň si botanik Christian Besson všimol, že tieto rastliny priťahujú ázijské sršne.

Perrocheaua tento objav prekvapil. Rozhodol sa spolu s entomológom z Múzea prírodnej histórie preštudovať obsah 200 lapacích orgánov – krčiažkov rastliny. Každý z nich obsahoval v priemere tri ázijské sršne a tri muchy, ale žiadnu osu, žiadnu včelu a ani európskeho sršňa.

Tieto mäsožravé rastliny, pochádzajúce zo Severnej Ameriky, nikdy predtým ázijského sršňa nevideli, ale napriek tomu si vytvorili veľmi selektívnu pascu, hovorí Perrocheau.

Boj proti ázijskému sršňovi

„K vyhubeniu ázijských sršňov máme však ďaleko. Každá saracénia má desať až pätnásť lapačov a môže prilákať až 50 kusov hmyzu. V sršňom hniezde je ale 4000 sršňov,“ zdôrazňuje riaditeľ botanickej záhrady, ktorého cituje agentúra AFP.

„Ide o zaujímavý objav, ale zatiaľ nevieme, či ide o zásadnú vec,“ podotýka Éric Darrouzet z Ústavu pre biologický výskum pri univerzite v Tours, ktorý štúdium ázijských sršňov koordinuje.

Darrouzet a jeho tím teraz skúmajú molekuly, ktoré rastlina uvoľňuje do ovzdušia, aby zistili, ktoré vône sršne lákajú. Dúfajú, že v rastline nájdu „atraktívnu supermolekulu“, ktorá by mohla slúžiť ako lákadlo v prototype stopercentne selektívnej pasce, ktorú teraz v Tours testujú a ktorá by mohla prísť na trh v roku 2016.

V budúcnosti by tak mohol vzniknúť veľmi účinný systém boja proti ázijskému sršňovi, súdi Darrouzet. Proti tomuto invazívnemu hmyzu, ktorý sa šíri vo Francúzsku, zatiaľ ešte nebol nájdený žiadny účinný spôsob likvidácie.

Nebezpečný predátor

Vespa velutina nigrithorax, ako sa latinsky sršeň ázijský nazýva, bol vo Francúzsku prvýkrát pozorovaný v roku 2004 v Lot-et-Garonne na juhu krajiny. Pochádza z oblasti Šanghaja. Od tej doby sa rozšíril na viac ako 70 percent francúzskeho územia, ale aj na sever Portugalska, do Španielska, do Talianska, do Nemecka a do Belgicka.

Tento predátor, ktorý útočí na všetok ostatný hmyz, na včelie úle, ale aj na človeka, si dokáže postaviť hniezda kdekoľvek – v podzemných dutinách, v kroví či na vrcholku 30 metrov vysokých stromov. „Zatiaľ nedokážeme hniezda zistiť a zničiť ich, a tým sa vysvetľuje aj mimoriadne rozšírenie sršňa,“ uvádza Darrouzet.

Kým vedci pokročia vo svojom výskume, môže sa saracénia, ktorá sa ľahko pestuje a nepredstavuje žiadne riziko rozšírenia do prírody, pestovať v ochranných zónach neďaleko včelích úľov, hovorí Perrocheau.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #včely #sršeň ázijský #mäsožravé rastliny