Skleníkové plyny odsúvajú príchod ďalšej ľadovej doby

Ľudstvo sa stalo geologickou silou, ktorá je schopná oddialiť začiatok budúcej ľadovej doby. Vedci na to prišli skúmaním vzniku ľadovcov a našli jasný súvis medzi koncentráciou oxidu uhličitého v atmosfére a nástupom predchádzajúcich ôsmich ľadových dôb.

pravek, doba ľadová, pračlovek
Nič také nás v dohľadnej dobe nečaká. Ľudstvo sa stalo geologickou silou a svojou aktivitou odďaľuje príchod ďalšej ľadovej doby.
Autor:

Zároveň ich výsledky dokazujú, že aj relatívne mierny zásah ľudstva do uhlíkového cyklu Zeme dokáže odsunúť príchod ďalšej ľadovej doby až na stotisíc rokov.

Je zarážajúce, že ľudstvo dokáže ovplyvniť mechanizmus, ktorý po tisíce rokov tvaroval náš svet, ako ho poznáme.

Andrey Ganopolski, Postupimský inštitút pre výskum klímy

„Aj bez ľudstvom vyvolaných klimatických zmien by ďalšia ľadová doba neprišla skôr ako o 50-tisíc rokov. Súčasné obdobie holocénu je preto nezvyčajne dlhým prechodným obdobím medzi dvoma ľadovými dobami,“ povedal Andrey Ganopolski z Postupimského inštitútu pre výskum klímy (PIK), ktorý je hlavným autorom štúdie publikovanej v žurnále Nature. „Náš výskum však ukázal, že aj mierny zásah ľudstva do karbónového cyklu spaľovaním uhlia a ropy stačí na oddialenie začiatku ľadovej doby o ďalších 50-tisíc rokov.“ V dôsledku toho vlastne preskočíme celú jednu ľadovú periódu. „Je zarážajúce, že ľudstvo dokáže ovplyvniť mechanizmus, ktorý po tisíce rokov tvaroval náš svet, ako ho poznáme,“ dodal Ganopolski.

Po prvý raz vedci vedia vysvetliť začiatok posledných ôsmich ľadových dôb kvantifikovaním kľúčových faktorov, ktoré predchádzajú vzniku ľadového obdobia. „Naše výsledky naznačujú unikátny vzťah medzi letným slnečným žiarením a koncentráciou CO2 v atmosfére pre začiatok rozsiahleho rozširovania ľadovej pokrývky. Takto vieme vysvetliť nielen minulé udalosti, ale dokážeme aj predpovedať, kedy sa začne ďalšia ľadová doba,“ uviedol výskumník.

Vedci pre svoj projekt vyvinuli komplexný model Zeme, ktorý v rovnakom čase simuluje atmosféru, oceány, ľadové plochy a karbónový cyklus. Analyzovaním efektov ďalších emisií CO2 vypustených do atmosféry ľudskou činnosťou dokázali predpovedať vývoj objemu ľadu na severnej pologuli.

„Keďže antropogénny (ľuďmi vypustený) oxid uhličitý má v atmosfére extrémne dlhú životnosť, tak minulé a budúce emisie majú značný vplyv na načasovanie začiatku ďalšej ľadovej doby,“ vysvetľuje spoluautorka štúdie Ricarda Winkelmannová.

„Naša analýza ukázala, že aj malý prídavok emisií uhlíka ovplyvní evolúcie ľadu na severnej pologuli na desiatky tisíc rokov. Ak v budúcnosti dostaneme do ovzdušia tisíc až 1 500 gigaton uhlíka, tak odsunieme príchod ľadovej doby prinajmenšom o stotisíc rokov.“

Čítajte viac

Hľadanie hnacích prvkov ľadových periód je jednou z najfascinujú­cejších otázok pre paleoklimatológiu, ktorá študuje klimatické zmeny počas celej histórie našej planéty. Zvyčajne začiatok novej ľadovej doby je poznamenaný obdobiami veľmi nízkeho slnečného žiarenia počas leta, tak ako je to v súčasnosti. Napriek tomu neexistujú dôkazy, že by sa blížila ďalšia ľadová doba.

„Toto je vlastne motiváciou pre náš výskum. Chceme poodhaliť záhady mechanizmov, ktoré stáli za vznikom minulých ľadových dôb a na základe toho určiť, kedy na nás doľahne ďalšie obdobie ľadu,“ povedala Winkelmannová.

„Viac než akákoľvek iná sila na našej planéte ľadové doby ovplyvňovali životné prostredie a tým určovali vývoj ľudskej civilizácie. Napríklad, za to, že máme úrodnú pôdu, vďačíme poslednej ľadovej dobe, ktorá aj tvarovala súčasnú krajinu, zanechala po sebe ľadovce a rieky, sformovala fjordy, morény a jazerá. Teraz je to však človek, ktorý emisiami zo spaľovania fosílnych palív určuje budúci vývoj planéty,“ komentuje riaditeľ inštitútu PIK Hans-Joachim Schellnhuber. „To veľmi jasne ilustruje skutočnosť, že už dávno sme vstúpili do éry antropocénu, v ktorej sa samotné ľudstvo stáva geologickou silou. Možno by sme toto obdobie mohli označiť aj za deglaciálne,“ do­dal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
diviak, šumava, rádioaktivita, zima, sneh, les

"Rádioaktívne" diviaky zo Šumavy na Slovensku nie sú

19.01.2017 13:30

Nesvietia na zeleno. Nesršia zhubnou rádioaktivitou. Odborníci sa zhodujú, že diviaky sa kŕmia hubami, ktoré z pôdy absorbujú rádioaktívne látky a ťažké kovy.

India, vysušená zem, praskliny, pukliny, sucho, horúčava, leto

Rok 2016 bol vo svete najteplejší v histórii meraní

18.01.2017 22:56

Údaje o zaznamenaných teplotách ukazujú, že rok 2016 bol najteplejším v dejinách meraní.

Antaktída, vedecká stanica

Vedecké stanice vytláčajú drevené chaty v Antarktíde

18.01.2017 14:00

Desiatky rokov slúžili v Antarktíde ako jediné ľudské príbytky jednoduché drevené chaty.

práca, zamestnanie, nezamestnanosť

Voľných je 35-tisíc pracovných miest

20.01.2017 19:27

Počet nezamestnaných zapísaných na úradoch práce ďalej klesá. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v decembri 2016 hodnotu 8,76 percenta.

kauza B.A. Haus, kauza Bašternák, Bonaparte,

Bašternák doručil informácie o majetku

20.01.2017 19:01

Podnikateľ Ladislav Bašternák doručil na Okresnú prokuratúru Bratislava I vyjadrenie s prílohami, ktoré by malo vysvetľovať niektoré otázky súvisiace s jeho majetkom.

Porošenko

Porošenko zatvára svoj jediný závod v Rusku

20.01.2017 17:13

Najväčší ukrajinský výrobca cukroviniek Roshen, ktorého vlastní ukrajinský prezident Petro Porošenko, plánuje zatvoriť svoju jedinú továreň v Rusku.

Trump, Obama

Operácia Guľový blesk, alebo ako vyzerá striedačka v Bielom dome

20.01.2017 17:05

"Celý dom musí byť taký, aký ho chce mať prichádzajúca rodina," hovorí bývalý hlavný ceremoniár Bieleho domu Stephen Rochon o zmenách v sídle amerického prezidenta.