Českí vedci našli v Antarktíde novú baktériu

Mikrobiológovia z Masarykovej univerzity opísali dosiaľ neznámy druh antarktickej baktérie. Pôdny mikroorganizmus pomenovali Pseudomonas gregormendelii.

baktéria, bičík, Pseudomonas gregormendelii, vírus, choroba
Novoobjavená chladnomilná baktéria Pseudomonas gregormendelii sa pohybuje pomocou bičíkov. Ilustračné foto.
Autor:

Meno zakladateľa genetiky Johanna Gregora Mendela nesie aj celá polárna stanica Masarykovej univerzity na ostrove Jamesa Rossa, odkiaľ sa v minulých dňoch vrátila tohtoročná expedícia.

Novú baktériu opakovane objavili vo vzorkách, ktoré na ostrove zbierajú od roku 2007. V labora­tóriách Českej zbierky mikroorganizmov doteraz zo vzoriek izolovali viac ako 600 kmeňov baktérií rodu Pseudomonas. Rozbory nasvedčujú tomu, že niektoré z nich sú unikátne a doteraz neznáme.

„Opísaná Pseudomonas gregormendelii patrí medzi chladnomilné druhy, pohybuje sa pomocou bičíkov a je podobná baktérii, ktorú sme opísali pred tromi rokmi – Pseudomonas prosekii,“ uviedol Marcel Kosina, ktorý sa podieľal na vedeckom opise oboch baktérií. Posledný objav čoskoro publikuje odborný časopis Current Microbiology.

Účastníci expedície na antarktickej základni každoročne študujú nielen baktérie, ale aj ďalšie formy života. Zaujíma ich napríklad odolnosť antarktických lišajníkov proti zvýšeným dávkam ultrafialového žiarenia. Silné dávky v nich len minimálne znižujú rýchlosť fotosyntézy, a to vďaka rôznym absorbujúcim látkam v stielke lišajníkov. „Medzi sledovanými druhmi sme však zistili veľké rozdiely v schopnosti tieto látky vytvárať a udržať vo funkčnom stave pri veľmi silnom či dlhotrvajúcim vystaveniu UV-B žiarenia,“ opísal Miloš Barták z Ústavu experimentálnej biológie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity. Vlastnosti látok a ich možné využitie vedci ďalej skúmajú.

Čítajte viac

Českí polárnici zároveň po návrate uviedli, že sa im zrejme podarilo namerať najvyššiu teplotu v Antarktíde: 17,8 stupňa Celzia. Medzinárodné uznanie však rekord dostane po overení prístrojov a publikácií. Vedci obsluhujú automatickú stanicu len raz ročne, zaznamenaný údaj tak z pamäte zariadenia vytiahla až tohtoročná expedícia, ktorá sa z Antarktídy vrátila minulý týždeň.

„V podstate tým potvrdzujeme, že globálna klimatická zmena sa týka celého sveta, vrátane Antarktídy,“ povedal klimatológ Kamil Láska. Zároveň dodal, že otepľovanie vzduchu v posledných rokoch je čiastočne kompenzované nárastom snehových zrážok. Úbytok ľadovcov v Antarktíde teda nie je taký dramatický, ako by vzostup teploty vzduchu mohol naznačovať.

Vedci, ktorí každoročne prichádzajú na ostrov Jamesa Rossa, majú v okolí svojej základne viac automatických staníc. Rekord zapísala tá, ktorá je na vrcholovej časti ľadovca Davies Dome v nadmorskej výške cez 500 metrov, a to 23. marca 2015 v popolud­ňajších hodinách. Argentínski kolegovia o deň neskôr na inom mieste namerali 17,5 stupňa Celzia. Podobné teploty vzduchu sa v Antarktíde vyskytujú veľmi ojedinele, a to najčastejšie v oblasti Antarktického polostrova, kde podľa vedcov teplota vzduchu na zemi za posledných 50 rokov najviac vzrástla.

Zmenu klímy vedci z Masarykovej univerzity sledujú na expedíciách každoročne. Nasadzujú do výskumu aj nové technológie. „Napríklad výskum zmien permafrostu, teda trvalo zamrznutej pôdy, sme tento rok obohatili o nové zariadenia. Do šesť a pol metra hlbokého vrtu sme inštalovali elektrické teplomery, pomocou ktorých získame informácie o vertikálnom profile teploty a jej vývoji s hĺbkou a časom,“ uviedol vedúci expedície Pavel Kapler.

Tohtoročná výprava trvala 30 dní. Zúčastnilo sa na nej šesť vedcov, teda menej ako v minulých rokoch. Dôvodom je nejasné financovanie výskumu zo strany štátu. V nasledujúcich rokoch však expedície budú znovu početnejšie. Ministerstvo školstva totiž rozhodlo o financovaní výskumného programu Czech Polar 2. V rokoch 2016 až 2019 ministerstvo vyčlenilo 74 miliónov korún, ktoré si rozdelia Masarykova univerzita a Jihočeská univerzita, ktorá má základňu v oblasti Špicbergov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
mapa znečistenia, who

WHO: Vyše 90 percent svetovej populácie žije v znečistenom ovzduší

27.09.2016 13:08

Približne 92 percent obyvateľov planéty žije v miestach, kde znečistenie ovzdušia prekračuje limity stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou.

potkan, krysa, potkany, krysy, myši, hlodavce, škodcovia, deratizácia

Bizarnú nobelovku dostal sex krýs

26.09.2016 14:00

Harvardova univerzita už 23-krát rozdala Ig Nobelove ceny za bizarný výskum a medzi ocenenými je aj švédsky bádateľ, ktorý napísal trilógiu o chytaní hmyzu.

koala

Austrálska koala zažíva chmúrne časy

23.09.2016 16:00

Odporný sladkastý zápach sa šíri vo vzduchu vo chvíli, keď dvanásťročnú koaliu samičku Robyn prinášajú na malú vyšetrovňu prvej austrálskej nemocnice.

summit, bezpecnostne opatrenia, policia,

Ďalší summit život v Bratislave nezastaví

30.09.2016 17:00

Bratislava začiatkom októbra zažije ďalší summit. Septembrové vyľudnenie mesta sa však v tomto prípade nezopakuje, aj keď obmedzenia nastanú.

žatva, obilie, pole, poľnohospodárstvo

Farmári krajín V4 odmietajú obchodné dohody s USA a Kanadou

30.09.2016 16:53

Zástupcovia poľnohospodárskych komôr V4 žiadajú, aby poľnohospodárstvo a potravinárstvo boli vyňaté z obchodných dohôd.

Igor Matovič

Matovič požiadal o opätovné pozastavenie živnosti

30.09.2016 16:26

Predseda OĽaNO Igor Matovič požiadal o opätovné pozastavenie živnostenského oprávnenia, ktoré mu štát automaticky aktivoval po uplynutí troch rokov.

kvapka krvi šamorín, Erik Vlček, kajakárka Martina Kohlová, akvabelky Naďa Daabousová a Jana Labáthová,Juraj Tarr.

O Kvapku krvi bol obrovský záujem

30.09.2016 16:21

Záujem darovať krv bol od rána obrovský, štyri kreslá mobilnej odberovej jednotky sústavne obsadené, adepti na odber ochotne stáli v rade aj dve hodiny.