Podľa zistení výskumníkov, ak budú klimatické zmeny napredovať ako dosiaľ, tak ľadovec prekročí kritickú hranicu, po ktorej jeho rapídny ústup už bude nezastaviteľný. Nakoniec môže ustúpiť až 300 kilometrov do pevniny, pričom by sa do oceánu dostalo obrovské množstvo vody a hladina by len z tohto jedného zdroja stúpla o dva metre až 2,9 metra. Upozorňujú na to vedci z Británie, Austrálie, Nového Zélandu a USA, ktorí štúdiu publikovali v žurnále Nature.
Taký rast hladiny oceánov a morí by zrejme znamenal zánik pre mnoho veľkých pobrežných miest. Organizácia Christian Aid včera varovala, že do roku 2060 bude žiť v oblastiach ohrozených katastrofálnymi povodňami až miliarda ľudí. Vo vôbec najhoršej situácii sa budú nachádzať indické mestá Kalkata a Bombaj. Veľkým rizikám budú čeliť aj ďalšie mestá v Bangladéši, Číne, vo Vietname, v Thajsku či USA. Až na deviatej priečke je potom americké mesto Miami. Záplavy spôsobené klimatickými zmenami budú ohrozovať Dháku, Bangkok i Tokio.
Varovanie Christian Aid pritom neberie do úvahy masívny rozpad východoantarktických ľadovcov, na ktorý vedci upozorňujú v najnovšej štúdii. Podľa nich Totten ustúpi 300 kilometrov do vnútrozemia Antarktídy zrejme až v budúcom storočí, no tento proces bude prakticky nezastaviteľný. „Východná Antarktída je oveľa citlivejšia na klimatické zmeny, ako sme si dosiaľ mysleli,“ povedal Martin Siegert z Imperial College v Londýne. „Ľadovec Totten sa topí už teraz, keďže pod ním cirkuluje teplejšia voda. Tým sa ľadovec stáva nestabilnejší,“ dodal profesor.
„Ľadovec Totten je len jeden z výpustov Východoantarktického ľadového štítu, ktorý je zďaleka najväčšou masou ľadu na Zemi. Preto aj malé zmeny môžu mať výrazný globálny dosah,“ uviedol Siegert.
Apríl priniesol ďalší teplotný rekord
Rok 2015 bol najteplejší v histórii meraní a zdá sa, že tento trend nemieni poľaviť. Apríl bol totiž už siedmym mesiacom v poradí, ktorý si pripísal historický rekord. Zároveň to bol podľa údajov americkej vesmírnej agentúry NASA tretí mesiac v poradí, ktorý prekonal predchádzajúci rekord najväčším rozdielom. Dosiaľ najteplejší apríl bol ten z roku 2010 a tohtoročný ho prekonal o 0,24 stupňa Celzia. Priemerná globálna teplota bola počas uplynulého mesiaca o 1,11 stupňa vyššia, ako je priemer z rokov 1951 až 1980.
„Veľký podiel na tom má fenomén El Niňo, ktorý je zosilnený klimatickými zmenami,“ uviedla Christiana Figueres, ktorá má v OSN na starosti agendu klimatickým zmien. Figueres opätovne vyzvala na zvýšenie úsilia v boji proti globálnemu otepľovaniu. „Musíme pridať. Nemáme absolútne žiadnu inú možnosť, než v našom úsilí pridať.“
Veľmi teplo v porovnaní s dlhodobým priemerom bolo v apríli prakticky na celom svete, ale najmä v Rusku, na Aljaške, v strednej a vo východnej Európe, nad Saharou a v Austrálii. Chladnejšie ako zvyčajne bolo len na severovýchode USA a Kanady a v Patagónii.