Hope je považovaná za malý zázrak. Rok od chvíle, keď bola napadnutá a ponechaná polomŕtva v rezervácii neďaleko Port Elizabeth na juhu Juhoafrickej republiky, aj napriek hrozivej rane na hlave stále žije.
Johan Marais ranu meria. Pôvodne bola veľká 100 krát 50 centimetrov. „Od tej doby sa z 60 percent zacelila,“ hovorí spokojne veterinár. Rana však stále ešte pôsobí otrasným dojmom. Samica nosorožca už podstúpila tucet operácií a veterinári sa jej snažili rekonštruovať hlavu, kde zostáva na mieste rohov veľká diera.
Johan a jeho kolegovia z organizácie Saving the Survivors sú priekopníkmi. „Nevieme, aké antibiotiká použiť a v akých dávkach, nevieme, aké utišujúce prostriedky podávať, dokonca ani nepoznáme presnú anatómiu nosorožcov. Je to veľký problém, keď v Juhoafrickej republike strácame ročne 1¤200 týchto zvierat,“ hovorí Marais. V Juhoafrickej republike žije 80 percent svetovej populácie nosorožcov. Tieto zvieratá sú masakrované kvôli svojim rohom, ktoré sa predávajú za cenu zlata, v podobe prášku až za 60-tisíc dolárov za kilogram. Dopyt zosilnel v Ázii, kde sa rohom prisudzujú liečivé účinky, ktoré však nie sú vedecky preukázané.
Marais sa už rok snaží pomocou rôznych techník a materiálov chrániť ranu, ktorá zíva na hlave Hope. Použil sloniu kožu, veľmi silné nylonové vlákno, oceľové vlákna. Hope, ktorá je veľmi mohutná a váži dve tony, si však vždy všetko zrazí, keď sa trie o ohradu, kde je teraz zatvorená, hovorí veterinár Gerhard Steenkamp. Pri poslednom pokuse sa veterinári rozhodli Hope voperovať pružné šnúrky, aké sa používajú na stiahnutie brucha u ľudí. Chirurgický zákrok trval dve hodiny. Hope dostala anestetiká, no dlho odolávala, než sa s prispením šiestich ľudí položila na zem. Marais jej čistil ranu a odháňal muchy. Vďaka šnurovadlu sa diera o pol centimetra zúžila. „Je to dobré,“ hovorí veterinár a rozhodol, že sa operácia bude robiť ešte raz.
Organizácia Saving the Survivors vynaložila na záchranu Hope za rok desaťtisíce eur. „Čas, peniaze a námaha, ktoré sme investovali, mali zmysel,“ hovorí anestéziologička Jana Pretoriusová. „Keby sme dnes mali stotisíc nosorožcov, pravdepodobne by sme to nerobili, ale ich počet je kritický, okolo 25-tisíc Má zmysel ich zachraňovať a učiť sa, ako sa to má robiť,“ dodáva. „Zachraňujeme Hope, pretože je súčasťou spoločenstva nosorožcov. Budeme hovoriť o úspechu, ak Hope raz porodí potomka,“ zdôrazňuje chirurg Steenkamp. Marais a jeho tím si veria. Napriek všetkým očakávaniam na poranenej hlave Hope už znovu začína rásť roh.