Asi najznámejšia ovčia celebrita, narodená 5. júla 1996, však na výnimočnosť možno doplatila. A to o polovicu kratším životom v porovnaní s obyčajnými ovcami.
Meno, ktoré sa tak trochu stalo synonymom klonovania, získala ovečka podľa slávnej americkej country speváčky Dolly Partonovej. Dôvod médiám prezradil sám hlavný realizátor pokusu, profesor Ian Wilmut. „Dolly vznikla z bunky mliečnej žľazy a my sme si nemohli spomenúť na pôsobivejší pár pŕs, ako sú od Dolly Partonovej,“ vyhlásil v narážke na speváčkin bujný dekolt. V polovici 90. rokov podobné vyhlásenie – našťastie pre vedcov – nemohlo vyvolať lavínu nesúhlasu na sociálnych sieťach.
Dolly vznikla metódou nukleárneho transferu. To v praxi znamená, že z vajíčka jednej ovce bolo odstránené jadro, ktoré vedci nahradili jadrom bunky z vemena iného jedinca toho istého druhu. Jahňa, ktoré sa z upraveného vajíčka narodilo, tak bolo genetickou kópiou darkyne bunkového jadra. Keďže však bola pravdepodobnosť úspechu veľmi nízka, nechali škótski vedci pod vedením Wilmuta a Keitha Campbella splynúť 277 párov buniek, z ktorých sa uspokojivo vyvinulo asi desatina, presne 29 embryí.
Tie vedci implantovali do maternice 13 náhradných ovčích matiek, aby sa nakoniec narodilo len jedno jediné mláďa – Dolly. Na svet prišlo už v júli 1996, ale jeho existencia bola verejnosti prezradená až o sedem mesiacov neskôr. Utajenie bolo také prísne, že ani ošetrovatelia nevedeli, čím presne je jahňa, o ktoré sa starali, také výnimočné. Svoj úspech vedci oznámili až vtedy, keď mali hotové všetky testy a bolo stopercentne isté, že Dolly je naozaj klon, teda kópia pôvodnej ovce.
Oznámenie o naklonovaní ovce z jadra dospelej bunky priniesol vo februári 1997 časopis Nature. Správa sa vo vedeckej komunite stala skutočnou senzáciou. Nabúrala totiž jednu z ústredných dogiem vývojovej biológie, ktorá tvrdila, že špecializovaná dospelá bunka sa už nemôže vrátiť späť do univerzálneho štádia a premeniť sa na bunku iného orgánu. U Dolly však k tomu evidentne došlo, pretože jadro bunky pochádzalo z mliečnej žľazy. Napriek tomu sa z neho vyvinula dospelá ovca so všetkými orgánmi.
Spočiatku sa Dolly nijako nelíšila od svojich príbuzných a dokonca bola neskôr schopná priviesť na svet potomkov. Už vo veku jedného roka však vedci odhalili, že stav jej chromozómov nezodpovedá veku. Po zverejnení tejto informácie sa objavili špekulácie, že príroda „pripočítala“ Dolly vek ovce, z ktorej DNA vzišla. Vedci z Roslinovho inštitútu to však spochybňujú s tým, že pri dôkladnej lekárskej prehliadke neboli u Dolly objavené žiadne abnormality súvisiace s predčasným starnutím.
Tak či onak, na jeseň 2001 sa u Dolly prejavila artritída, u zvierat jej veku neobvyklá. To však nebolo všetko, niekedy v tom čase začala v stáde, ktorého bola súčasťou, vyčíňať neliečiteľná pľúcna infekcia. Ráno 10. februára 2003 začala kašlať aj samotná Dolly, ktorú o štyri dni neskôr podrobili vyšetreniu na počítačovom tomografe. Ten v hrudi ovce odhalil nádor, ktorý by zvieraťu pravdepodobne priniesol veľké utrpenie. Preto Dolly radšej utratili.
Hoci sa oproti väčšine vrstovníčok dožila len polovičného veku, v istom zmysle sa stala nesmrteľnou. Ukázala totiž, že dospelé bunky zvieracích i ľudských organizmov sú oveľa flexibilnejšie, ako si vedci mysleli. Dala tak nový impulz terapeutickému klonovaniu, od ktorej si mnohí sľubujú víťazstvo nad viacerými dosiaľ neliečiteľnými chorobami. Aj preto je jej vypchaté telo jedným z najvyhľadávanejších exponátov prírodopisných zbierok expozície škótskeho Národného múzea.