Ozónová diera nad Antarktídou sa po rokoch začína zaceľovať

Ozónová diera nad Antarktídou sa po rokoch zväčšovania zrejme začína zaceľovať. Vyplýva to z výskumu poprednej odborníčky na túto problematiku Susan Solomonovej, podľa ktorej bola diera vlani v septembri oproti roku 2000 menšia o štyri milióny štvorcových kilometrov, čo je napríklad viac než rozloha Indie.

08.07.2016 14:00
Antarktída, sneh, lad, zima Foto:
Antarktída už nie je tak veľmi vystavená škodlivému ultrafialovému žiareniu, no zotavenie ozónovej vrstvy sa očakáva najskôr v roku 2050.
debata

Ozónová diera nad Antarktídou sa po rokoch zväčšovania zrejme začína zaceľovať. Vyplýva to z výskumu poprednej odborníčky na túto problematiku Susan Solomonovej, podľa ktorej bola diera vlani v septembri oproti roku 2000 menšia o štyri milióny štvorcových kilometrov, čo je napríklad viac než rozloha Indie. Podľa rôznych meraní mala ozónová diera nad Antarktídou v septembri roku 2000 asi 28 miliónov štvorcových kilometrov, o pätnásť rokov neskôr bola menšia o sedminu. V októbri 2015 sa síce ozónová diera zväčšila na rekordné hodnoty, k tomu však podľa Solomonovej významne prispeli erupcia čilskej sopky Calbuco.

Vedci predpokladajú, že na zaceľovaní ozónovej diery má viac ako polovičný podiel zníženie hodnôt atmosférického chlóru, ktorý prispieva k rozkladu ozónu. Menej chlóru v ovzduší je výsledkom Montrealského protokolu z roku 1987. V ňom sa svet dohodol odstúpiť od užívania látok, ktoré vedú k poškodzovaniu ozónovej vrstvy.

Meranie z vlaňajšieho septembra tak prinieslo vôbec prvé dôkazy o tom, že situácia sa začína pomaly zlepšovať. Niekoľko štúdií už skôr ukázalo úbytok škodlivých látok, ale práca Solomonovej prvýkrát dokazuje obnovu ozónovej vrstvy. Výskum tejto vedkyne však ostro kontrastuje s rekordnou veľkosťou ozónovej diery v októbri 2015. Vedci sú však presvedčení, že za týmto zväčšením je sopečná aktivita, keď sa do ovzdušia dostalo veľké množstvo vulkanickej síry. To prispelo k tvorbe polárnych stratosférických oblakov, v ktorých dochádza k chemickým reakciám, pri ktorých vzniká chlór.

Ozónová vrstva chráni ľudí a ďalšie živé organizmy na Zemi pred ultrafialovým slnečným žiarením. Postupné narušovanie jej hrúbky viedlo podľa odborníkov k rastu rakovinových, kožných a očných ochorení ako aj k ďalším negatívnym dôsledkom.

Nad Antarktídou vedci spozorovali ozónovú dieru prvýkrát na začiatku 80. rokov 20. storočia. Solomonová v roku 1986 preukázala, že ozón je ničený molekulami chlóru a brómu, ktoré vznikajú z chlóro-fluórovaných uhľovodíkov (CFC), ktorých najznámejšou podskupinou sú freóny. Tie sa niekedy výdatne používali v chladiacich zariadeniach či ako hnacie médium v sprejoch.

„Aj keď sme prestali s produkciou chlóro-fluórovaných uhľovodíkov vo všetkých krajinách vrátane Indie a Číny okolo roku 2000, v atmosfére zostáva stále veľké množstvo chlóru,“ povedala v rozhovore s BBC Solomonová. „Jeho životnosť je 50 až 100 rokov, takže sa začína pomaly rozpadať a ozón pomaly obnovovať. Úplné zotavenie ozónovej vrstvy však neočakávame pred rokom 2050 či 2060,“ dodala s tým, že stav z minulého septembra už začína ukazovať, že ozónová diera nie je taká veľká, aká bývala.

„Toto je prvý vierohodný dôkaz, že antarktická ozónová diera sa začala zaceľovať,“ vyhlásil v reakcii na Solomonovej štúdiu odborník Markus Rex z nemeckého Inštitútu Alfreda Wegenera. „Stav ozónovej vrstvy je stále veľmi zlý, ale je naozaj dôležité, že sme zistili, že Montrealský protokol funguje a že má vplyv na veľkosť diery. To je veľký krok vpred,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Antarktída #ozónová vrstva #ozónová diera