Väčšina mamutov v iných častiach sveta vyhynula ešte skôr – asi pred 10 500 rokmi. Vedci sa domnievajú, že k ich vyhubeniu prispeli klimatické zmeny a to, že vtedajší ľudia zvieratá lovili.
Skupina mamutov na ostrove svätého Pavla v Beringovom mori sa však dokázala udržať ďalších asi 5 000 rokov. Štúdia vedcov naznačuje, že tieto zvieratá čelili inej hrozbe ako ich príbuzní na pevnine. V priebehu toho ako sa Zem po dobe ľadovej otepľovala, zvyšovala sa hladina morí, čo zmenšilo plochu ostrova, na ktorom mamuty žili. Niektoré jazerá zmizli v oceáne a slaná voda pritiekla do zvyšných nádrží. Sladkovodných pitných zdrojov v dôsledku toho ubudlo. Zvierací obri museli zdieľať stále vzácnejšie napájadlá. Ich nadužívanie však spôsobilo ďalší problém.
Vedúci autor štúdie Russell Graham z Pensylvánskej univerzity vysvetľuje: „Keď vyschli ostatné jazerá, zvieratá sa zhromažďovali pri napájadlách. Pobehovali okolo nich, čo ničilo vegetáciu, ako to vidíme i v prípade dnešných slonov. Erodované usadeniny potom mohli znečisťovať vodné zdroje, čo stále viac redukovalo zásoby pitnej vody. Mamuty prispievali k vlastnému zániku.“ Graham je presvedčený, že zvieratá by veľmi rýchle vyhynuli, keby vodu v napájadlách nedoplňoval dážď a roztápajúci sa ľad. „Dnešné slony potrebujú 70 až 200 litrov vody denne. Predpokladáme, že mamuty mali dennú spotrebu podobnú. Neprežili dlho po tom, čo vyschlo napájadlo. Aj keby vyschlo iba na mesiac, mohlo to mať pre mamutov fatálne následky,“ dodal.
Reakcie iných vedcov na štúdiu potvrdzujú jej prínos. „Vďaka tomuto článku predstavuje mamutia populácia z ostrova svätého Pavla jednoznačne najlepšie popísaný a pochopený príklad vyhynutia v prehistórii,“ povedal švédsky evolučný genetik Love Dalen. „Z širšieho pohľadu štúdia zdôrazňuje, že malé populácie sú veľmi citlivé na zmeny prostredia,“ doplnil.
Podľa vedcov môže mať aj súčasná klimatická zmena podobný dopad na malé ostrovy. Opäť hrozí zníženie zásob pitnej vody, čo je riziko pre zvieratá, ale aj pre ľudí.