Objav podľa nich ukazuje, že život sa na Zemi mohol sformovať skôr a jednoduchšie, ako sa doteraz myslelo.
Jeden zo spoluautorov štúdie Martin Van Kranendonk z Univerzity v Novom Južnom Walese, ktorý zároveň vedie austrálske stredisko pre astrobiológiu, k objavu uviedol, že je to vzpruha pre nádej, že život vznikol aj inde vo vesmíre, napríklad na Marse. „Ukazuje nám to, ako sa naša planéta vyvíjala a ako vznikli základy života,“ povedal Van Kranendonk.
Podľa Van Kranendonka sa zdá, že vývoj života bol oveľa rýchlejší, ako sa usudzovalo. Predpokladá sa, že Zem vznikla pred 4,6 miliardy rokov, veľké bombardovanie planéty asteroidmi potom skončilo niekedy pred štyrmi miliardami rokov. Nový objav ukazuje, že život sa potom vyvinul veľmi rýchlo potom.
Austrálsky tím v oblasti Isua na juhozápade Grónska našiel na skalách odhalených vďaka topeniu takzvané stromatolity, čo sú kupolovité usadeniny vytvorené kolóniami baktérií a siníc. Doteraz žijúci stromatolity je možné nájsť napríklad v Austrálii.
Stromatolity nájdené v Grónsku boli vysoké zhruba jeden až štyri centimetre. Odborníci ich vek datovali na 3,7 miliardy rokov. Ak by sa ich objav skameneného života potvrdil, predčilo by to doteraz známy najstarší nález, urobený v Austrálii, o 220 miliónov rokov.
„Vtedy tu bol úplne odlišný svet. Kontinenty boli čierne, oceány zelené a obloha oranžová,“ povedal Van Kranendonk. Povrch bol čierny kvôli chladnúcej láve, na ktorej nerástli žiadne rastliny, zatiaľ čo zeleň oceánov bola dôsledkom veľkého množstva železa. V atmosfére bolo len veľmi malé množstvo kyslíka, ktorý sa stará o modrú oblohu, prevažujúcou farbou bola preto oranžová.
Astrobiologička z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Abigail Allwoodová datovanie nálezu považuje za správne, len si nie je istá tým, že objav kedysi naozaj skrýval život. Predložené dôkazy ju nateraz plne nepresvedčili, vylúčené tak nie je, že to je len geologická hračka.