Predstavte si dva makaky tonkeánske. Wallace a Yannicka, z ktorých prvá je dominantná a druhý podriadený. Sú pod poklopom z plexiskla. Pred nich vedci umiestnili dve podložky s banánmi. Jednu vidia obe opice a druhú len tá podriadená. Dokáže Yannick zaznamenať, že Wallace druhú podložku nevidí, a vyvodiť z toho, že sa nevystavuje žiadnemu riziku, ak sa vydá k druhej podložke, pretože ju dominantná opica nevidí?
V centre primatológie v Niederhausbergene dve etologičky otvárajú poklop, aby opice mohli vstúpiť, a sledujú ich správanie.
Vedkyne sa snažia určiť, či majú makaky niektoré schopnosti teórie duše definované koncom 70. rokov ako schopnosť prisudzovať duševné stavy druhému jedincovi a vcítiť sa do neho. Je teória ducha vlastná len človeku, alebo majú živočíšne druhy niektoré jej črty? Vedci sú v tejto otázke rozdelení.
Výskumy najprv ukázali, že veľké opice (šimpanzy, orangutany, gorily) majú schopnosti, ktoré môžu byť interpretované ako prítomnosť duše, ale v posledných rokoch túto teóriu vedci hľadajú aj u zvierat, ktoré sú človeku viac vzdialené, ako sú malé opice. „Snažíme sa zistiť, kedy sa v priebehu evolúcie objavili kognitívne schopnosti,“ hovorí Charlotte Canteloupová z Univerzity v Štrasburgu, ktorá na túto tému píše vedeckú prácu. „Existuje mnoho predpokladov, že si zvieratá nedokážu povedať ,myslí si to z toho dôvodu …', ale že napriek tomu majú schopnosti spojené s teóriou duše,“ vysvetľuje jej kolegyňa Hélène Meunierová.
„Dlho sme považovali živočíchy takmer za stroje so správaním ovplyvneným reflexami. Ale stále viac si uvedomujeme, že sú schopné veľmi zložitého sociálneho správania,“ dodáva. Ďalšie štúdie realizované v tomto centre ukázali, že si makaky uvedomujú niektoré známky vyjadrujúce pozornosť človeka. Keď sa k nim človek obráti chrbtom, často odmietajú s ním komunikovať. Naopak, nerobia rozdiel medzi tým, keď má človek oči otvorené alebo zatvorené.
V rozľahlom zalesnenom výbehu majú makaky tiež k dispozícii dotykové obrazovky, ku ktorým sa môžu podľa ľubovôle priblížiť. Na jednej obrazovke sú im premietané krátke kreslené filmy, na ktorých postavy konajú rozdielne. Tie boli už predtým premietané malým deťom v Babylabe pri univerzite v Aix-Marseille. Podľa predbežných výsledkov tejto štúdie sa deti pozerali dlhšie, keď sa na obrazovke objavovali ,dobrí', ako keď tam bolo vidieť ,zlých'," vysvetľuje Catherine Wallezová z Babylabu.
„Nevieme, či deti dávajú prednosť dobrým či zlým postavám, ale už od šiestich mesiacov veku dokážu pozorovať rozdiely v správaní,“ vysvetľuje. Vedci dlho usudzovali, že teória duše platí u detí až vo veku okolo štyroch rokov. „Naše výskumy možno pomôžu zlepšiť podmienky laboratórnych zvierat,“ zdôrazňuje Catherine Cantloupová. „Čím viac vieme o ich sociálnom správaní, tým lepšie môžeme uspokojovať ich potreby,“ dodáva.
Centrum v Niederhausbergene je však v súčasnosti terčom kritiky združení na ochranu zvierat, pretože výskum ich správanie je financovaný z obchodných aktivít. Centrum chová štyridsať opíc určených na medicínsky výskum.