Teplejší vzduch so sebou prináša značný problém najmä pre medvede biele, kusy ľadu sa v mori síce tvoria, ale o dosť pomalším tempom. To však nie je najhoršie. Podľa odborníkov je to jasné varovanie, že súčasné zmeny klímy prebiehajú rýchlejšie, ako sa čakalo a niekedy až skokovo. Roztopenie arktického ľadu by pritom malo katastrofický vplyv na počasie na celej planéte.
„Teplo v Arktíde je výsledkom kombinácie rekordne nízkej prítomnosti ľadu v mori a veľkým množstvom teplého a vlhkého vzduchu z nižších polôh, ktorý je poháňaný zvlneným prúdením,“ uviedla Jennifer Francisová z Rutgerskej univerzity pre denník The Washington Post.
Teplota arktického oceánu je tiež vysoká – oproti normálu o 25 stupňov. Čo tiež nahráva pomalej tvorbe ľadu. Podľa vedcov avizujú tieto zmeny oveľa väčšie klimatické problémy, ktoré prídu v roku 2017. Oneskorená tvorba ľadu zapríčiní napríklad to, že sa roztopí až v lete a bude prekážať novému ľadu budúcu zimu. Vytvorí sa tak cyklus. Je možné, že sa situácia ešte obráti. Ale vzhľadom na to, že je podľa vedcov rok 2016 najteplejší v histórii, vyhliadky sú chmúrne. Arktída zatiaľ vedie v trendoch globálneho otepľovania. Napríklad v októbri 2016 bola priemerná teplota v Barrowe na Aljaške –1 °C, normálne býva –9 °C.
„Údaje spracúvame od roku 1958, ale niečo takéto sme ešte nevideli,“ povedal Rasmus Tonboe z Dánskeho meteorologického inštitútu. Podľa všetkého bude rok 2016 najteplejším v histórii meraní. To by znamenalo, že zo 17 najteplejších rokov bolo 16 v tomto storočí.
„Je to veľmi znepokojivé, lebo nám to ukazuje, ako rapídne sa klíma mení,“ uviedla Francisová. „Je to veľmi vážna situácia, pretože Arktída je dôležitým faktorom pri tvorbe počasia na celom svete,“ pridal sa Jeremy Wilkinson z British Antarctic Survey.