Informoval o tom spravodajský portál ceskatelevize.cz s odvolaním sa na vedcov z The Scripps Research Institute (TSRI).
Genetická abeceda obsahuje štyri písmená. Tie sa spájajú do párov, ktoré potom tvoria celú DNA. Záleží na ich usporiadaní, či vznikne človek, slon, alebo motýľ. To platilo po celý čas evolúcie života na Zemi až doteraz. Vedci z TSRI oznámili vývoj prvého stabilného polosyntetického organizmu.
Vylepšili DNA baktérie
Vedci vychádzali zo štúdie z roku 2014, v ktorej sa podarilo syntetizovať základný pár DNA. Vďaka skúsenostiam z tejto práce dokázali vytvoriť novú baktériu – tá má okrem štyroch prírodných báz (A, T, C a G), ktoré sú v každom živom organizme, tiež dve umelé bázy, ktoré nazvali X a Y.
Vedúci projektu profesor Floyd Romesberg preukázal, že ich jednobunkový organizmus je schopný si tieto dve nové bázy udržať nekonečne dlho – a to aj keď sa delia a množia. Štúdia, ktorá tento úspech opisuje, vyšla v januárovom čísle odborného časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences.
V budúcnosti by sa mohli takto vyrobené organizmy dať využiť napríklad pre dopravu liekov na miesto, kde by boli potrebné. Môžu mať vlastnosti, aké ich stvoritelia budú chcieť, takže počet a rozmanitosť aplikácií je takmer nekonečný.
Aby sa dal organizmus považovať za organizmus, musí sa udržať geneticky stabilný nie jeden deň, ani celý jeho život, ale aj v ďalších generáciách. A to sa teraz podarilo dvom mladým vedcom, ktorí prišli na spôsob, ako bázy X a Y v organizme stabilizovať. Yorke Zhang a Brian Lamb vylepšili niekoľko predtým použitých postupov, predovšetkým prišli s optimalizovanou verziou bázy Y – enzýmy ju lepšie rozpoznávajú a tiež prijímajú.
Nakoniec všetko otestovali pomocou nástroja CRISPR-Cas9, vďaka tomu sa im podarilo udržať X a Y v genóme E. coli po 60 generácií, čo je podľa vedcov dôkazom, že v nej vydrží navždy.
Možnosť zneužitia? Nie. Zatiaľ
Romesberg pri rozhovore s novinármi niekoľkokrát zdôraznil, že táto práca je určená iba na editáciu jednobunkových organizmov a rozhodne by nemala byť používaná pri zložitejších organizmoch. A tiež, že doteraz neexistuje jediná aplikácia, ktorá by ich objav dokázala využívať.
V rozhovore pre denník Guardian Romesberg uviedol, že neexistuje riziko, že by sa tento nový položivot mohol samovoľne šíriť alebo že by došlo ku scenáru z Jurského parku – teda, že by sa organizmy začali množiť, hoci sú stvorené tak, aby toho neboli schopné.
„Evolúcia začína tak, že si vezme niečo podobné a potom sa tomu začne prispôsobovať a meniť sa. Ale naše X a Y nie sú ako prirodzené DNA, príroda s nimi nemá nič spoločné. Mnohokrát sme otestovali, že keď bunke neposkytneme X a Y, tak zomiera, zakaždým.“