Pri dotyku sa však zbaví celej šupinatej kože a s obnaženým telom sa uteká ukryť. Čas na útek získa práve tým, že predátor sa snaží skonzumovať svoj neveľmi výživný „úlovok“. Tento druh gekóna žije v národnom parku Anakrana na severe Madagaskaru a dostal pomenovanie Geckolepis megalepis.
Foto: FRANK GLAW
I keď ide o novoobjavený druh, od ostatných gekónov je ho možné ľahko odlíšiť. Jeho telo totiž pokrývajú najväčšie šupiny spomedzi tohto druhu. Šupiny aj spolu s vrstvou pokožky veľmi ľahko odpadávajú, pričom nové mu dorastú počas niekoľkých týždňov.
„Až tak veľa ľudí gekóny neskúma, pretože je veľmi ťažké ich nájsť,“ uviedol hlavný autor štúdie Mark Scherz z Mníchovskej univerzity. V prípade druhu Geckolepis megalepis je prakticky nemožné odchytiť jedinca aj so šupinami, lebo aj pri najmenšom dotyku mykne telom, šupiny opadnú a gekón beží preč. Navyše ide o nočné zviera, ktoré sa rýchlo stratí v tme. Sherz s kolegami preto odchytené gekóny skúmali pomocou CT prístroja, aby sa dozvedeli aspoň niečo o stavbe ich tela.
Spoliehajú sa na predátora, že pri love vyvinie aspoň malý tlak na ich telo. Preto aj vedcom zo začiatku ostávali v rukách len šupiny. „Je to pomerne drahý spôsob úniku. Šupiny sú na gekóna dosť veľké a miestami až kostnaté, a tak musia vynaložiť veľa energie, aby im zase dorástli,“ dodal v časopise PeerJ spoluautor výskumu Frank Glaw. Zaujímavé je aj to, že šupiny sú pripevnené k pokožke iba tenkým pásom, pričom pokožka pod nimi má samostatnú vrstvu, ktorá sa odtrhne spolu s nimi. Napriek tomu na obnaženom tele gekóna neostávajú žiadne jazvy.
Na rozdiel od hadov či človeka je pre gekóny strata pokožky dosť traumatická. Had sa zo starej kože vyzlečie až po tom, čo mu pod ňou dorastie nová. Aj človeku sa stará vrstva pokožky priebežne nahrádza novou. Gekónovi po strate šupín a pokožky ostane len odhalené mäso. „Keby sa to stalo cicavcovi, tak by mu to okrem iného spôsobilo nedozerné imunologické problémy,“ uviedol Glaw. „Bolo by to ako utrpieť vážne popáleniny.“
Preto sa aj vynára otázka, či by sa táto schopnosť gekónov nedala využiť práve pri liečbe popálenín a iných poranení kože. Vedci vravia, že možné by to bolo, no na to by sme museli gekóny spoznať omnoho lepšie než je to dnes.