Supervulkány majú cholerickú povahu

Obrovské sopečné erupcie s potenciálom vyhladiť celé civilizácie majú prekvapujúco krátku zápalnú šnúru. Takýmto erupciám sa hovorí aj supererupcie, pretože sú až stonásobne silnejšie ako relatívne veľké výbuchy sopiek a do stratosféry dokážu dostať toľko rozpáleného plynu a prachu, že by dokázali na desaťročie zatemniť oblohu a spôsobiť globálnu vulkanickú zimu.

Najhorúcejším kandidátom na vznik supervulkánu je súostrovie Indonézie a národný park Yellowstone v USA.

Autor: SHUTTERSTOCK

V skutočnosti existujú dôkazy, že takáto erupcia indonézskej sopky spred 74-tisíc rokov bola veľmi blízko toho, aby vykynožila všetkých vtedajších praľudí.

Geológovia uvádzajú, že supererupciám predchádza nahromadenie obrovského množstva magmy niekoľko kilometrov pod povrchom zeme. Táto magma potom v relatívnom pokoji odpočíva 100-tisíc až 200-tisíc rokov a následne exploduje.

Erupcia placiek

Podľa najnovších zistení však tento čas medzi nahromadením magmy a masívnou explóziou je oveľa kratší. Magma v pokoji vydrží len niekoľko tisíc a možno dokonca len niekoľko sto rokov. To je už skutočne krátky čas nielen z geologického, ale aj z historického hľadiska.

,,Podľa našej štúdie takéto gigantické objemy magmy sú veľmi nestále a nevydržia dlho bez toho, aby neexplodovali," uviedol profesor Guilherme Gualda z Vanderbiltovej univerzity v Tennessee, ktorý výsledky výskumu publikoval v žurnále PLoS ONE. K tomuto záveru došiel po bádaní v Long Valley v Kalifornii, kde pred 760-tisíc rokmi došlo k supererupcii supervulkánu. Spolu s kolegami tam pomocou najmodernejších metód datovania formovania magmy našiel hneď niekoľko od seba nezávislých dôkazov, že magma sa tam nahromadila len v priebehu niekoľko tisíc a možno stoviek rokov. Po erupcii tohto vulkánu bola polovica Severnej Ameriky zasypaná sopečným popolom.

Tieto obrovské zásobníky magmy majú tvar zemiakovej placky. V priemere môžu mať 16 až 40 kilometrov a sú hrubé od 800 do päťtisíc metrov. Podľa znalostí geológov v súčasnosti sa nikde takéto obrovské magmatické bazény nenachádzajú.

Hrozí – nehrozí?

Geológovia určili trvácnosť týchto zásob magmy na stotisíc a viac rokov pomocou merania kryštálov zirkónu, ktoré sa bežne nachádzajú vo vulkanických kameňoch. Zirkóny obsahujú malé množstvo rádioaktívneho uránu a tória, ktoré sa časom rozpadávajú na olovo. Zirkón však dokáže odolať horúčave a tlaku magmy, a preto nie je vhodný na určenie jej životnosti. Gualda zvolil iný prístup a meral kryštalizáciu kremeňa. Tak zistil, že smrtonosná zásoba magmy sa sformovala určite za menej ako 10-tisíc rokov a s najväčšou pravdepodobnosťou za tritisíc až 500 rokov pred erupciou.

,,Skutočnosť, že proces formácie magmy sa uskutočňuje v historickom, nie geologickom čase, kompletne mení charakter tohto problému," hovorí Gualda. Namiesto tvrdenia, že v dohľadnej budúcnosti žiadna erupcia supervulkánu nehrozí, by sa geológovia mali zamerať na pravidelné monitorovanie lokalít, kde by sa supervulkán mohol vytvoriť. Najznámejším takým miesto je národný park Yellowstone v USA.

Londýnska geologická spoločnosť v správe z roku 2005 uvádza: ,,Ani tvorcovia sci-fi románov zatiaľ nenašli spôsob, ako zabrániť supererupcii. Môžeme sa však snažiť lepšie pochopiť mechanizmus supererupcií s cieľom včasne ich predpovedať a varovať spoločnosť. Pripravenosť je kľúčom k zmierneniu katastrofálnych dôsledkov supererupcie."