22.5.2013, meniny má Júlia, zajtra Želmíra  pošli kvety   pôžičky
Zem

Zemi hrozí nezvrátiteľný kolaps

Ľudská populácia má jednoznačne nastavený kurz smerujúci ku kolízii s matkou prírodou. Keď už ku kolízii dôjde, ekosystémy na celej planéte skolabujú doslova mihnutím oka. V štúdii zverejnenej v žurnále Nature to tvrdí skupina 18 prominentných vedcov, ktorí varujú, že ak sa rýchlo niečo neurobí so spôsobom, ako využívame prírodné zdroje, globálna kataklizma nás čaká ešte v tomto storočí.

vesmír, planéta
Ilustračné foto
Autor: MICHAEL CARROLL/STOCK SPACE IMAGES.COM

Podľa vedcov sa rýchlo blížime k bodu zlomu, po ktorom už nebude možné vývoj situácie zvrátiť. „Naposledy sa takýto bod zlomu odohral pred 12-tisíc rokmi, keď sa skončila ľadová doba. Na úplnú zmenu životných podmienok planéte stačilo tisíc rokov. Dôležité však je, že teraz sa zmeny dejú oveľa rýchlejšie,“ hovorí spoluautor štúdie Arne Mooers zo Simon Fraser University.

„Existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť, že blížiaca sa globálna premena bude mať extrémny dosah na našu civilizáciu.“

Autori štúdie dospeli k záveru, že ľudstvo by nemalo prekročiť 50-percentnú hranicu transformácie povrchu planéty. Ak sa tak stane, údajne už nebude možné oddialiť a už vôbec nie zvrátiť zmeny, ktoré to so sebou prinesie. V súčasnosti ľudstvo transformovalo už 43 percent povrchu na poľnohospodárske a urbánne plochy, čím sa Zem stala náchylnejšou na vypuknutie environmentálnej epidémie.

Vedci nevedia presne určiť, kedy ľudstvo a planéta prekročia daný bod zlomu. V niektorých regiónoch sa to však už mohlo stať. ,,Práve som sa vrátila z Himalájí, kde som bola svedkom, ako dve dve rodiny zvádzali boj mačetami o drevo," uviedla Elizabeth Hadlyová zo Stanford University.

V súčasnosti na Zemi žije sedem miliárd ľudí, ktorí využívajú 43 percent pevniny planéty a cez väčšinu ostávajúcej plochy vedú cesty a železnice. Má to neblahý vplyv na biodiverzitu živočíchov a rastlín, pričom práve pokles počtu živočíšnych druhov a strata genetickej rôznorodosti môže viesť ku kolapsu globálneho ekosystému. V roku 2045 by malo na Zemi žiť deväť miliárd ľudí.

„Týmto tempom (populačného rastu) sa k bodu zlomu dostaneme nebezpečne blízko v roku 2025,“ hovorí Anthony Barnosky z Kalifornskej univerzity, ktorý je hlavným autorom štúdie.

Podľa vedcov ľudstvo potrebuje zmierniť populačný rast a výrazne zefektívniť využívanie prírodných zdrojov alebo sa proste uspokojiť s menším množstvom hmotných statkov. Tlak na prírodu a biodiverzitu by zmiernil aj presun ľudí z vidieka do miest. O týchto témach sa bude hovoriť o dva týždne na konferencii Rio+20 Earth Summit v Riu de Janeiro.

inzercia