Dinosaury vraj predsa len mohli byť teplokrvné

Dávno vyhynuté dinosaury vraj predsa len mohli byť teplokrvné. Jeden z hlavných argumentov pre ich studenokrvnosť doteraz bol, že rast kostí týchto vyhynutých plazov bol odlišný od rastu kostí cicavcov. Toto tvrdenie sa teraz snažia vyvrátiť bádatelia z univerzity v Barcelone.

Ilustračné foto.

Autor: SHUTTERSTOCK

V štúdii publikovanej v odbornom časopise Nature vedci z tímu paleobiologičky Meike Köhlerovej študovali stehenné kosti 115 prežúvavcov radených do 41 druhov. Medzi nimi bol  napríklad sob z Nórska a antilopy z juhu Afriky.

„Prierezy ich kostí vyzerajú presne tak, ako tie u porovnateľne veľkých dinosaurov. K tomuto výsledku sme dospeli, aj keď sme skúmali len kosti cicavcov a dinosaury patria k plazom,“ uviedla Köhlerová. Všetky preparáty ukazovali línie zastaveného rastu medzi dvoma rastovými prstencami, ktoré vznikajú na podobnom princípe ako letokruhy stromov.

Doteraz boli tieto línie známe takmer výhradne u zvierat, ako sú aj plazy, ktorých telesná teplota je závislá od okolia. Je to hlavný dôvod, prečo sú plazy označované za studenokrvné živočíchy. V chladných častiach roka sa ich telesná teplota a látková výmena znižujú natoľko, že kosti nepokračujú v raste a tvoria sa spomínané línie rastovej stagnácie.

Naproti tomu, teplokrvným živočíchom, ktoré majú stálu telesnú teplotu, by mali kosti rásť celý rok rovnako.

„Dlhé desaťročia sa to predpokladalo. My sme to teraz prvýkrát podrobili skúmaniu a toto tvrdenie rýchlo vyvrátili,“ vyhlásila Köhlerová. Podľa záverov ich výskumu rastú aj u cicavcov kosti podľa ročného rytmu. „Sobom na Špicbergoch sa tvorí línia zastaveného rastu počas polárnych zím, teda v čase, keď zvieratá majú najmenší prísun potravy a miznú ich tukové rezervy.“