Grónsky ľad sa topí rekordne rýchlo

Grónsky ľadovec rozhodne nebol motivovaný londýnskou olympiádou, no podarilo sa mu prekonať historický rekord. Už 8. augusta, plné štyri týždne pred koncom letnej sezóny, sa v Grónsku roztopilo najviac ľadu od začiatku satelitných meraní.

Systém riek aj jazier z roztopeného ľadu na povrchu grónskeho ľadovca v oblasti Kangerlussuaq.

Autor: MARCO TEDESCO

Sezóna topenia ľadu v Grónsku zvyčajne trvá od júna, keď sa objavia prvé jazierka tvorené vodou z roztopeného ľadu. Koniec sezóny prichádza začiatkom septembra spolu s poklesom teploty. Tento rok už v prvý augustový týždeň grónsky ľadovec prekonal rekord z roku 2010, keď sa však topenie ľadu meralo o štyri týždne dlhšie.

„V auguste bude topenie ešte pokračovať, takže tohtoročný rekord bude výrazne vyšší než predošlý. Je to monštrózny rok – najsilnejší od začiatku satelitných meraní v roku 1979,“ povedal profesor Marco Tedesco zo City College v New Yorku, ktorý vedie výskum financovaný americkou Národnou vedeckou nadáciou NSF a vesmírnou agentúrou NASA.

S rýchlejším topením ľadu sa mení tvár južného Grónska. Ľad je tam tenší a jazerá a jazierka na jeho povrchu početnejšie. Podľa Tedesca je tento trend v súlade s väčšinou klimatických modelov. Rozdiel je len v podstatne rýchlejšom tempe topenia ľadu. Profesor kvantifikoval množstvo roztopeného ľadu pomocou satelitných pozorovaní celého grónskeho ľadovca. Satelity na tento účel využívajú mikrovlnné senzory.

Výsledkom je tzv. kumulatívny index roztápania, ktorý údava „silu“ sezóny topenia ľadu – čím je index vyšší, tým viac ľadu sa roztopilo. Podobnú analýzu používa aj profesor Thomas Mote z Univerzity v Georgii, ktorý potvrdil, že tento rok sa v Grónsku roztopilo viac ľadu ako v roku 2010.

Tohtoročný rekord z 8. augusta sa odlišuje od nedávno zverejnených správ o neskutočne rozsiahlom topení ľadu v Grónsku. V polovici júna sa ľad topil až na 97 percentách povrchu ľadovca. „Tá udalosť bola výnimočná, pretože išlo o extrémne vzácny jav,“ hovorí Tedesco. Táto voda však veľmi rýchlo opätovne zmrzla a podľa všetkého neprispela k rastu hladiny morí.

Kumulatívny index roztápania na druhej strane počíta práve s množstvom vody, ktoré sa dostane z ľadovca do oceánu. Táto voda má navyše vplyv na dynamiku pohybu ľadu, pretože lubrikuje kamenné podložie a pomáha grónskemu ľadu k rýchlejšiemu pohybu smerom k pobrežiu.

Tento rok Grónsko zažilo extrémne topenie ľadu v takmer všetkých regiónoch. Najmä na západe, severozápade a severovýchode kontinentu a hlavne vo vyššej nadmorskej výške až okolo 1 500 metrov nad morom. Zvyčajne sa ľad uložený takto vysoko topí nanajvýš pár dní. Tento rok sa topil a stále topí už dva mesiace. „S interperetáciou týchto údajov musíme byť opatrní, pretože dáta máme len z posledných 33 rokov a história grónskeho ľadu je stará miléniá. Podľa našich znalostí však procesy, ktorých sme svedkami, podporujú ďalšie topenie ľadu a spúšťajú spätný mechanizmus, ktorý vytrvá,“ uviedol Tedesco.