Stratili sme 40 rokov, je načase, aby sme túto výskumnú oblasť oživili – povedal americký vedec Roland Griffiths o psychodelických hubách. Spolu s tímom skúmal látky, ktoré tieto huby obsahujú a ktoré v 60. rokoch patrili popri LSD k obľúbeným halucinogénom. Griffiths a ďalší vedci z Johns Hopkins University na vzorke dobrovoľníkov skúmali, čo tieto drogy robia s človekom. Zamerali sa najmä na spirituálne skúsenosti, ktoré sú určitému druhu húb pripisované. Výskum uverejnil vedecký časopis Psychopharmacology.
„Doma to neskúšajte,“ upozornil vedec predtým, ako pre zahraničné médiá komentoval svoje zistenia. Základom toho, aby látky spôsobujúce halucinácie človeku pomohli a nepriviedli ho na miesta, odkiaľ sa nebude môcť vrátiť, je dohľad odborníkov. Všetci dobrovoľníci, ktorí sa na výskume zúčastnili, experimentovali s tzv. lysohlávkami pod dozorom špecialistov.
Na pokus si vedci našli 36 dospelých a vzdelaných ľudí (priemerný vek bol 46 rokov), ktorí nikdy neskúšali drogy. Súčasťou ich života však boli spirituálne aktivity, či už išlo o modlitby, diskusné skupiny, alebo účasť na bohoslužbách. Pod kontrolou vedcov užívali psilocybín, látku, ktorá sa nachádza vo viacerých hubách. Ich halucinogénny výlet trval niekoľko hodín. V rámci neho približne tretina dobrovoľníkov prežila aj silné pocity strachu a depresie. Celkovo sa však vplyv psilocybínu ukázal prospešný. Zážitky, ktoré halucinogénna látka zanechala aj po tom, čo telo prestalo byť pod vplyvom chemikálie, ovplyvnili aj ich ďalší život. Väčšina sa stala optimistickejšia, trpezlivejšia a súcitnejšia. Nielen podľa vlastných slov, ale aj podľa zmien, ktoré na nich zbadali členovia rodín. Dve tretiny dobrovoľníkov dva mesiace po experimente zaradili skúsenosť so psilocybínom medzi päť najvýznamnejších udalostí v ich živote.
Na začiatku pokusu, po prvom užití psilocybínu, ležali testovaní ľudia na pohodlnej pohovke a počúvali klasickú hudbu. Odborník, pod ktorého dohľadom sa experiment odohrával, im pomáhal spracovať pocity, ktoré halucinogénna látka vyvolala. Dobrovoľníci ich hodnotili podľa dohodnutej stupnice, podľa zážitkov svätosti, transcendentality, jednoty a predpokladaného prehĺbenia intuitívneho poznania. Dva mesiace po experimente ich zážitok pretrval. Niektorí zážitky, ktoré prežívali počas experimentu, pociťovali aj jeden rok po jeho skončení.
Porozumenie vzniku spirituálnych skúseností, ktoré psilocybín spôsobuje, môže pomôcť ľuďom závislým od drog. Aj v súčasnosti niektoré odvykacie programy využívajú v rôznej miere spiritualitu.
Okrem pochopiteľných účinkov u pacientov trpiacich na rakovinu by vedcami overené dávkovanie psilocybínu mohlo pomôcť aj pri liečbe depresií. „Myslím, že je načase oživiť túto oblasť výskumu,“ nazdáva sa Roland Griffiths. Halucinogénne huby vymizli zo zorného uhla vedcov v 60. rokoch, keď sa tieto látky začali používať masovo. Odvtedy sa objavili len ojedinelé výskumy venujúce sa psychodelickým hubám.
Vedci to však v tejto oblasti jednoduché mať nebudú. Príkladom môže byť marihuana, ktorú má väčšina krajín problém povoliť na terapeutické účely napriek tomu, že hodnoverné vedecké výskumy dokázali opodstatnenosť tejto drogy pri niektorých typoch ochorení. Posledný výskum v tejto oblasti publikovali koncom júna farmakológovia z Hebrew University. Prišli na to, že chemikálie nachádzajúce sa v hašiši znižujú krvný tlak a môžu pomôcť pri liečbe hypertenzie.
