Ak niekto ovláda plynule dve reči, môže tým znížiť riziko demencie. Denno-denne totiž cvičí mozgom, spresnila doktorka Ellen Bialystoková, vedecká pracovníčka Rotmanovho výskumného inštitútu v Toronte.
Zrejme nezáleží na tom, ako sa jazyk naučíte, alebo ako ste pochodili v teste z gramatiky, uvádza Bialystoková. „Dôležité je, že musíte zvládnuť dva odlišné jazykové systémy,“ dodáva vedkyňa.
Výsledky kanadskej štúdie síce neboli úplne prekvapujúce, napriek tomu sa rozdiely ukázali byť skutočne významné. „Účinok je omnoho väčší, než som čakala,“ hovorí Bialystoková. „Vedu robíte, pretože chcete dokázať svoju teóriu. Pozitívne výsledky ma ale vždy prekvapia.“
Štúdia nadväzuje na predchádzajúcu prácu výskumného tímu doktorky Bialystokovej. Vedci okrem iného dokázali, že ľudia, ktorí študujú cudzie jazyky, majú lepšie kognitívne schopnosti a sú pozornejší.
Pozoruhodné rozdiely
Výskumný tím na vzorke 184 ľudí skúmal nástup demencie. Medzi seniormi, ktorí ovládali len svoj materinský jazyk, sa príznaky degenerácie mozgu objavili priemerne vo veku 71 až 72 rokov. Medzi starými ľuďmi z druhej skupiny, ktorí sa vedeli dohovoriť aj v inom jazyku, sa symptómy demencie objavili v 75 až 76 rokoch, teda priemerne o štyri roky neskôr. „Žiadne lieky toto nedokážu,“ skonštatoval neurológ Morris Freedman, odborník na Alzheimerovu chorobu.
Zistenia dopĺňajú predchádzajúce výskumy, kde sa ukázalo, že trénovanie mozgu (napríklad lúštenie krížoviek) vedie k prevencii pred demenciou. Potvrdilo sa, že aj životný štýl ovplyvňuje degeneráciu mozgu, upozornil na závery štúdie svetovo uznávaný neuropsychológ Fergus Craik.
„Niežeby to úplne zabránilo demencii, to nie… ale významne ju to oddiali, a to je dôležité,“ pridal Craik a uzatvoril: „Údaje jasne ukazujú ochranný účinok viacjazyčnosti.“ Tím vedcov plánuje vo svojej práci aj naďalej pokračovať.
