Keď profesor Philip Hannaford s kolegami z Univerzity v Aberdeene vyhodnotil získané údaje, zistil, že riziko ochorenia je pri ženách užívajúcich antikoncepciu nižšie až o dvanásť percent. Najvýraznejšie klesol výskyt rakoviny hrubého čreva, maternice a vaječníkov. Podľa Hannaforda nebezpečenstvo vzniku tohto zhubného ochorenia klesá už po roku užívania hormonálnych tabletiek. Z výskumu takisto vyplýva, že ochranný efekt antikoncepcie trvá ešte celých pätnásť rokov po prehltnutí poslednej tabletky.
Vedec však zároveň upozornil na ďalší zaujímavý, no už neželaný efekt. Užívanie antikoncepcie viac ako osem rokov už, naopak, zvyšuje riziko zhubného ochorenia akéhokoľvek druhu. Zo všetkých však najviac podporuje vznik rakoviny krčka maternice a centrálnej nervovej sústavy, teda mozgu.
Aj preto je Hannaford vo svojich vyjadreniach opatrný: „Neodporúčal by som ženám, aby užívali orálnu antikoncepciu preto, aby sa ochránili pred zákernou chorobou. Keď sa už však rozhodnú tabletky brať, budú vedieť, že neriskujú svoje zdravie,“ uviedol profesor pre BBC.
Jeho mierna neistota vychádza z toho, že počas 40 rokov sa antikoncepčné tabletky zmenili a znížil sa aj vek, keď ženy začínajú s užívaním hormonálnej antikoncepcie. Napriek tomu sa autori štúdie zhodujú, že „orálna antikoncepcia nezvyšuje riziko rakoviny a dokonca môže prispieť k zdraviu obyvateľov“.
Antikoncepčné tabletky sa dostali na trh začiatkom 60. rokov a lekári predpokladajú, že odvtedy ich užívalo asi tristo miliónov žien. Aj keď už niekoľko štúdií sa zaoberalo vzťahom antikoncepcie a úmrtí žien na rakovinu, nijaká z nich neskúmala absolútne riziká a prospešné vplyvy tabletiek.
Výskumníci z Univerzity v Aberdeene analyzovali údaje vyzbierané počas 36 rokov od roku 1968. Na štúdii sa zúčastnilo 46-tisíc žien s priemerným vekom 29 rokov. Polovica z nich užívala orálnu antikoncepciu a druhá polovica tabletky neužívala vôbec. Každých šesť mesiacov ich zdravotný stav vyšetril všeobecný lekár.
Okrem toho tri štvrtiny žien, ktoré sa zúčastnili na štúdii, boli vedené v centrálnom zdravotnom registri, takže výskumníci sa dozvedeli o ich smrti alebo ochorení na rakovinu, aj keď sa presťahovali či z iného dôvodu zmenili svojho lekára.