Vedci dospeli takisto k zaujímavému poznaniu, že schizofrénia je geneticky veľmi podobná s manickou depresiou. Predtým odborníci považovali obe ochorenia za odlišné, no dnes sa zdá, že majú spoločný pôvod. Ide pritom o dve najčastejšie sa vyskytujúce psychické choroby.
Schizofrénia sa prejavuje rozštiepením mysle a celkovým úpadkom osobnosti. Pacient je vzťahovačný, ustavične prenasledovaný bludmi a myšlienkami, rozpráva si sám pre seba, vytvára si umelý svet. Choroba sa zvykne prejavovať v mladom veku niekedy medzi 16. až 25. rokom života. Pri vzniku choroby hrá dôležitú úlohu dedičnosť, no je podmienená aj prostredím, v ktorom človek vyrastá, a genetickými faktormi.
Vedcom sa podarilo drobné genetické variácie odhaliť skúmaním DNA 15-tisíc pacientov so schizofréniou, ktorú porovnávali s genetickou výbavou 50-tisíc zdravých ľudí. „Pre nás je výsledok výskumu prelomový, pretože dosiaľ bolo známych len pár genetických odlišností spájaných so schizofréniou,“ uviedol Michael O'Donovan, profesor psychiatrickej genetiky z Lekárskeho výskumného centra v Cardiffe.
Štúdiu spolu s kolegami z USA, Európy a Austrálie publikoval v časopise Nature. Vedcom pomohli odhaliť genetiku choroby nové techniky testovania DNA. „Za posledný rok genetika psychických chorôb pokročila viac ako za predchádzajúcich sto rokov,“ povedal Eric Lander z Broad Institute.
Niektoré genetické variácie schizofrénie súvisia s imunitným systémom. To by mohlo vysvetliť, prečo sú deti narodené počas chrípkových epidémií náchylnejšie na vznik schizofrénie. Ďalšie variácie súvisia s rastom nervových buniek a produkcie proteínov, ktoré umožňujú prenos signálov v mozgu. „Objavy, ako sú tieto, sú nevyhnutné pre vývoj liekov, ktoré by potláčali príčinu choroby a nie iba jej symptómy,“ uviedla Kari Stefansonová zo spoločnosti Code Genetics, ktorá na výskume spolupracovala.