Dvaja dobrodruhovia plánujú zoskok z vesmíru

Voľný pád z výšky viac ako 36 kilometrov parašutistovi zaručí, že počas letu prekoná rýchlosť zvuku, čím by sa stal prvým človekom, ktorému by sa to podarilo bez pomoci stroja. Do konca roka sa o tento krok chcú pokúsiť hneď dvaja dobrodruhovia a pripomenúť si tak 50. výročie dosiaľ najhlbšieho voľného pádu. V auguste roku 1960 Američan Joseph Kittinger vyskočil z balóna vo výške 33 kilometrov.

07.09.2010 12:02
debata

Prvým extrémnym skokanom je Rakúšan Felix Baumgartner, ktorý sa na skok z okraja vesmíru pripravuje už štyri roky, druhým je Francúz Michel Fournier. Ten sa o rekord usiluje už viac ako dvadsať rokov. Snaha o rekord ich síce spája, sú to však dosť rozdielne persóny.

66-ročný Fournier je bývalý vojenský parašutista a o rekord sa po prvý raz oficiálne pokúsil v roku 2000. Jeho balón sa však ani neodlepil od zeme a podobne dopadol aj ďalší pokus. V roku 2006 sa vrátil na kanadské letisko s novým vylepšeným balónom. Neprialo mu však počasie. O dva roky neskôr sa mu balón gigantických rozmerov podarilo nafúknuť, došlo však k poruche na zariadení, ktoré balón uvoľnilo od kapsuly, v ktorej sedel Fournier.

Balón za 150-tisíc eur skončil úplne zničený v lese niekoľko kilometrov ďaleko. Táto zvláštna záľuba Fourniera finančne zruinovala. Údajne predal všetko, čo mal. Auto, nábytok, vojenské medaily a nakoniec aj dom. Stále sa však nevzdáva a zohnal peniaze na nový balón.

Baumgartner podobné problémy nemá. Sponzoruje ho známy výrobca energetických nápojov. Rakúšan je však skúsený parašutista. V roku 1999 vytvoril rekord v base-jumpingu, keď vyskočil z mrakodrapov Petronas Towers v Malajzii. Stal sa prvým človekom, ktorý voľným pádom preletel ponad Lamanšský prieliv.

Na zoskok z okraja vesmíru sa pripravuje v Kalifornii a v jeho tíme pracuje viacero špičkových vedcov. Dokonca presvedčil k spolupráci aj Kittingera, ktorý dovtedy podobné ponuky tvrdohlavo odmietal. „Nechcel som byť súčasťou projektov, pri ktorých zomierajú ľudia,“ hovorieval.

Kittinger je jediným človekom, ktorý vie, čo človeka v takej extrémnej výške čaká a je to tam veľmi nebezpečné. V takej výške je teplota zhruba mínus 70 stupňov, vzduch je riedky, takmer bez kyslíka a zdravie človeka ohrozuje aj atmosférou nefiltrované slnečné žiarenie.

K tomu sa pripája riziko dekompresie, hypoxie a dokonca halucinácií. Jediným reálnym spôsobom, ako sa do tejto výšky dostať, je na obrovskom héliovom balóne. Lietadlá takto vysoko nalietajú a vyskočiť z rakety by človeka roztrhalo na kusy.

Keď Kittinger skákal, roztrhla sa mu rukavica, čo spôsobilo, že sa mu ruka zväčšila na dvojnásobok normálnej veľkosti. Počas skoku aj stratil vedomie a zachránili ho automaticky otvárajúce sa padáky. Napríklad Rus Piotr Dolgov také šťastie v roku 1962 nemal. Jeho padák sa otvoril príliš skoro a on nemal dostatok kyslíka, aby doplachtil živý späť na zem. Na následky nedostatku kyslíka v roku 1969 zomrel aj Američan Nick Piantanida, a to skákal z výšky „len“ 17 kilometrov. Odvtedy sa o extrémny zoskok už nikto nepokúsil.

Baumgartner ani Fournier zatiaľ nestanovili presný termín zoskoku, obaja však chceli, aby skákali čo najbližšie k dátumu Kittingerovho zoskoku. To znamená, že už asi mesiac meškajú, a tak nie je jasné, kto bude prvým „nadzvukovým“ človekom.

Aj keď v takom riedkom vzduchu bude mať jeden alebo druhý pocit akoby vôbec nenapadal a visel len tak voľne vo vzduchu. Baumgartner takisto uviedol, že ešte nevie, čo bude jeho posledná veta pred zoskokom. Rád však hovorí: Nerobím si hlavu zo smrti. Je to, ako robiť si starosti, či ráno vyjde Slnko."

voľný pád
debata chyba
Flowers