Na odhalenie tajomstiev chemických reakcií použil medzinárodný tím odborníkov jedno z najpresnejších analytických zariadení na svete – röntgenový synchotrón vo francúzskom Grenobli. Röntgenový lúč tohto prístroja je stonásobne tenší ako ľudský vlas a je tak schopný zaznamenať chemický proces na tenkej vrstve, kde sa farba stretáva s glazúrou, resp. lakovým náterom.
Van Goghovo rozhodnutie používať žiarivé farby bolo v histórii umenia významným míľnikom. Majster si vyberal také farby, ktoré odrážali nálady a emócie a dával im prednosť pred realistickým zachytením predlohy. V tom čase to bolo niečo neslýchané a bez inovácií vo výrobe pigmentov v polovici 19. storočia by to bolo aj neuskutočiteľné. Van Gogh si obľúbil chrómovožltú, ktorá dáva jeho obrazom typickú intenzitu.
O tom, že chrómová žltá na svetle časom tmavne, sa vedelo už od začiatku 19. storočia. Napriek tomu nie všetky obrazy z tohto obdobia hnednú a už vôbec nie rovnakou rýchlosťou. Degradácia kvality obrazov a snaha o ich zachovanie v pôvodnej podobe opäť pritiahla pozornosť k tomu, čo sa s chrómovožltou farbou vlastne deje.
Koen Janssens z Antverpskej univerzity sa rozhodol túto 200-ročnú hádanku rozlúštiť. Prvým krokom bola chemická analýza nepoužitej farby z daného obdobia. Ukázala, že najviac hnedne chrómovožltá farba od spoločnosti Rika Woutersa (1882 – 1913). Druhým krokom bola analýza samotnej farby z dvoch van Goghových obrazov.
„Tento druh špičkového výskumu je kritický pre naše porozumenie, ako maľby starnú a ako ich zachrániť pre budúce generácie,“ uviedla Ella Hendriksová z Múzea van Gogha v Amsterdame. Na analýze vzoriek farby sa podieľalo šesť laboratórií z piatich európskych krajín. Mikroskopická röntgenová analýza ukázala, že chrómová žltá na van Goghových obrazoch hnedne najmä pri styku s báriom a sírou. Tieto dva prvky sa na obraz zrejme dostali, keď maliar miešal žltú s bielou farbou. Spomaliť túto „hnednúcu“ reakciu by sa dalo dôkladným chránením pred svetlom a UV žiarením. Nie je preto vylúčené, že niektoré van Goghove obrazy sa už nebudú vystavovať.
„Sme však ešte len na začiatku výskumu. Ďalším krokom bude zistiť, či existuje spôsob, ako maľbám prinavrátiť ich pôvodnú farbu,“ uviedol Janssens.